Závislosť na tabaku u sestier z pracovno-právneho aspektu v rámci manažmentu v ošetrovateľstve

jún 13 2022

Addiction to tobacco in nurses from a labor-legal aspect within nursing management

Abstrakt:
Úvod: Legislatíva zakazuje fajčenie na pracovisku vrátane zdravotníckych zariadení. Fajčenie je stále problémom, ktorý zasahuje do života fajčiarov aj nefajčiarov, povolanie sestry nevynímajúc.
Cieľ: V príspevku sa zaoberáme problematikou fajčenia v súvislosti s manažmentom v ošetrovateľstve a pracovno-právnymi aspektmi. Chceme poukázať na súvisiacu časovú a ekonomickú stratu spôsobenú fajčením sestier a komparovať názory troch skupín respondentov-sestier na fajčenie počas pracovnej doby.
Súbor a metódy: Údaje boli zbierané prostredníctvom neštandardizovaných dotazníkov v období júl 2020-marec 2021. Dotazníky boli vyhotovené v troch verziách podľa cieľovej vzorky, pre ktorú boli určené. Súbor tvorilo 381 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej a Českej republike.
Výsledky: Ročná časová strata z pracovného času v súvislosti s fajčením predstavuje u sestry fajčiarky až 15 dní a ekonomická strata pre zamestnávateľa bola vypočítaná na 862,50 EUR na jednu sestru-fajčiarku ročne. 49 % sestier-nefajčiarok a 30 % sestier-fajčiarok považuje fajčenie za determinant pracovného výkonu. Alarmujúcim zistením je nezáujem alebo neutrálny postoj k riešeniu problematiky fajčenia u sestier počas pracovnej doby zo strany vedúcich pracovníkov.
Záver: Fajčenie na pracovisku spôsobuje organizácii zníženie produktivity a zvýšenie absencií. Naše zistenia by mali byť výzvou pre zamestnávateľov, ktorí by mali začať aktívne pristupovať k riešeniu tejto problematiky, a tým aj k ochrane zdravia sestier.
Kľúčové slová: Fajčenie, Manažment v ošetrovateľstve, Ošetrovateľská starostlivosť, Pracovný výkon, Sestry.

Abstract:
Introduction: The law prohibits smoking in the workplace, including healthcare facilities. Smoking is still a problem that affects the lives of both smokers and non-smokers, including the profession of a nurse.
Aim: In this article we deal with the issue of smoking in connection with nursing management and labor law aspects. We want to point out the related time and economic loss caused by nurses' smoking and compare the opinions of three groups of nurse respondents on smoking during working hours.
Methodology and sample: The data were collected through non-standardized questionnaires in the period July 2020-March 2021. The questionnaires were prepared in three versions according to the target sample for which they were intended. The sample consisted of 381 nurses worked in hospitals in Slovakia and the Czech Republic.
Results: The annual loss of working time related to smoking for a nurse smoker is up to 15 days and the economic loss for the employer was calculated at 862.50 EUR per nurse-smoker per year. 49 % of non-smoking nurses and 30 % of smoking nurses consider smoking to be a determinant of work performance. An alarming finding is a lack of interest or a neutral attitude on the part of managers in dealing with the issue of smoking during working hours.

Conclusion: Smoking in the workplace causes the organization to reduce productivity and increase absenteeism. Our findings should be a challenge for employers, who should start to take an active approach to solving this problem, and thus to the protection of nurses' health.
Key words: Smoking, Management in nursing, Nursing care, Work performance, Nurses.

Úvod

Fajčenie je dlhodobým problémom našej spoločnosti a stále je spoločensky tolerované na rozdiel od iných závislostí. Do začiatku 60. rokov fajčili všetci a všade. Kto nefajčil, bol spoločensky znemožnený. Významná zmena nastala v r. 1964 po zverejnení štúdie v USA o škodlivosti fajčenia. Počas protifajčiarskej kampani vyplatili tabakové firmy obetiam fajčenia vyše 200 miliárd dolárov. Aj napriek mnohým opatreniam stále fajčí asi miliarda ľudí na svete (Kulkovský, 2020). Fajčenie je celospoločenským a zdravotným problémom. Na Slovensku fajčilo 30 % lekárov a 40 % nelekárskych pracovníkov, v ČR 33 % lekárov a 49 % sestier, v USA 5 % lekárov a 17 % sestier. Je stále vysoké percento zdravotníkov, ktorí sú zlým príkladom pre svojich pacientov práve preto, že sú sami fajčiari (Bernadičová et al., 2008).

Legislatíva zakazuje fajčenie na pracovisku vrátane zdravotníckych zariadení. V roku 2006 bol v SR prijatý zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorý zamestnávateľom prikazuje vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu. V roku 2009 bol novelizovaný zákon č. 377/2004 o ochrane nefajčiarov na verejných priestranstvách, v ktorom sa vylúčilo fajčenie napríklad v zdravotníckych zariadeniach (nemocnice, ambulancie). Ak je na pracovisku čo i len jeden nefajčiar, tak má zamestnávateľ dve povinnosti:

  1. je povinný vypracovať internú smernicu o zákaze fajčenia na pracovisku, v ktorej sú uvedené priestory prevádzky, v ktorých je zakázané fajčiť. Zároveň musí byť v smernici uvedené, na akých miestach je fajčenie povolené (fajčiarska miestnosť, terasa, vo dvore, pred budovou).
  2. je povinný určiť zodpovednú osobu, ktorá bude dohliadať na dodržiavanie tohto zákazu a čo hrozí zamestnancovi pri jeho porušení (Megelová, 2019).

Otázka diskriminácie v súvislosti s fajčením nie je obsahom diskriminácie podľa antidiskriminačného zákona. Podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ od uchádzača o zamestnanie požadovať len informácie súvisiace s výkonom práce. Zamestnávateľ v rámci pohovoru nesmie vyžadovať informácie napr. o tehotenstve, rodinných pomeroch, politickej príslušnosti a atď. Fajčenie nepatrí medzi zakázané okruhy tém. Nie je teda porušením Zákonníka práce, ak sa na fajčenie zamestnávateľ spýta (Nemec, 2010, s. 49).
Zákonník práce ani iný právny predpis neupravuje právo zamestnanca na fajčiarsku prestávku, na takúto prestávku teda zamestnanec nemá nárok. Zamestnanec je súčasne povinný podľa § 81 písm. b) Zákonníka práce využívať pracovný čas na prácu. Ak sa zamestnávateľ nedohodol či už priamo so zamestnancom napr. v pracovnej zmluve alebo so zástupcami zamestnancov na tom, že by poskytoval zamestnancovi-fajčiarovi dlhšiu prestávku na odpočinok a jedenie ako je 30 minút, resp. na tom, že by poskytoval aj iné prestávky počas pracovnej zmeny, tak z právneho hľadiska v čase presahujúcom uvedených 30 minút, ktorým zamestnanec strávi čas fajčením, porušuje základnú povinnosť zamestnanca - využívať pracovný čas na prácu (Megelová, 2019). Vydanie zákazu fajčenia môže byť obsahom napr. pracovného poriadku. Zamestnávateľ môže zároveň vymedziť, aké postihy budú ukladané za porušenie zákazu. Najmä je vhodné, aby zamestnávateľ určil či porušenie zákazu fajčenia bude považované za porušenie pracovnej disciplíny, a či pôjde o jej závažné alebo menej závažné porušenie. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dodržiavanie zákazu fajčenia. Za týmto účelom je oprávnený vykonávať kontroly zamerané na zistenie ako sa zákaz dodržiava zo strany zamestnancov. V súvislosti s fajčením na pracovisku môže dôjsť k vzniku nežiaducej udalosti v podobe požiaru. Zamestnanci sú povinní rešpektovať vydaný zákaz fajčenia na pracoviskách zamestnávateľa. Pokiaľ zamestnávateľ vymedzil na účel fajčenia priestory tzv. „fajčiarne“, je zamestnanec povinný tieto priestory využívať na tento účel a zdržať sa fajčenia mimo tohto priestoru. Zamestnávateľ nie je povinný určiť pre zamestnancov-fajčiarov osobitné prestávky na fajčenie. Neplnenie uloženého zákazu môže byť posúdené ako porušenie pracovnej disciplíny.

Postavenie fajčiarov vo firmách býva väčšinou veľmi dobrým indikátorom typu firemnej kultúry. Naše právne predpisy neupravujú povinnosť nadpracovať si fajčiarske prestávky.
Ak sa zamestnanec rozhodne svojvoľne vzďaľovať z pracoviska, neplniť si svoje pracovné úlohy a tráviť čas viac so zapálenou cigaretou môže zamestnávateľ voči nemu vyvodiť dôsledky od napomenutia za porušenie pracovnej disciplíny až po skončenie pracovného pomeru pri splnení ďalších zákonných podmienok.
Cieľ
Cieľmi našej štúdie bolo komparovať postoje sestier nefajčiarok, sestier závislých na tabaku (fajčiarky) a manažérok na fajčenie počas pracovnej doby a posúdiť vplyv fajčenia na pracovisku na pracovný výkon a na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti; zistiť časovú a ekonomickú stratu počas pracovnej doby u sestier závislých na tabaku.

Súbor a metodika
Výskumný súbor tvorilo 381 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach v Slovenskej a Českej republike. Metódou zberu dát boli neštandardizované dotazníky, ktoré boli určené sestrám nefajčiarkam, sestrám závislým od tabaku (fajčiarky) a sestrám manažérkam. Dotazníky boli administrované elektronicky prostredníctvom kontaktných osôb. Zber údajov prebiehal od júla 2020 do marca 2021. Sestry nefajčiarky a fajčiarky boli zastúpené najviac vo veku 18-29 rokov, manažérky vo veku 40-49 rokov. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie u sestier nefajčiarok bolo vysokoškolské I. stupňa (45 %), u sestier fajčiarok stredoškolské vzdelanie (51 %) a u manažérok vysokoškolské II. stupňa (52 %).

Štatistické spracovanie
Kategorické dáta boli spracované s pomocou McNemarovho testu, ktorý sme zvolili z dôvodu sledovania dvoch premenných s dvomi možnosťami odpovede (áno-nie) na tej istej vzorke respondentov. V prípade ak p-hodnota testovacieho kritéria testu bola menšia ako číselná hodnota 0,05, považovali sme rozdiely v proporčnosti zastúpenia sledovaných kategórií za nenáhodný. Kategorické dáta vzťahu dvoch nezávislých podsúborov sme porovnali s pomocou kontingenčných tabuliek, ktoré boli vyhodnotené buď chí-kvadrátovým testom alebo Fisherovým testom. Ak p-hodnota testovacieho kritéria bola menšia ako číslo 0,05, považovali sme rozdiely medzi pozorovanými a očakávanými početnosťami jednotlivých kategórií kontingenčnej tabuľky za nenáhodné. Koreláciu medzi premennými udávame s pomocou neparametrického Spearmanovho korelačného koeficientu spolu s udaním 95-percentného intervalu spoľahlivosti a p-hodnotou štatistickej významnosti jeho rozdielu od nulovej hodnoty.

Výsledky a diskusia
V nami sledovanom súbore respondentov bolo 17 % sestier-fajčiarok. Percentuálne zastúpenie je porovnateľné so zisteniami viacerých autorov. Simočková, Zamboriová (2011) vo svojej štúdii zameranej na monitoring zdravia sestier v SR a ČR (n=1397) zistili, že pravidelne fajčilo 25 % sestier, v ČR 29 %. Z prieskumu, ktorý realizovali Madziová, Janíková (2013) na vzorke sestier v Českej republike vyplynulo, že fajčí 47 % respondentiek, z toho 30 % sestier pravidelne a priemerne desať cigariet denne.

V dotazníku určenom sestrám závislým na tabaku sme ich požiadali, aby ohodnotili svoju závislosť na nikotíne. 33,5 % sestier uviedlo slabú závislosť, 49 % strednú a 17,5 % silnú závislosť na nikotíne, pritom až 74 % sestier by chcelo prestať fajčiť. Priemerný počet rokov fajčenia u našich respondentiek bol 12,4 roka, najkratšie fajčila respondentka rok a najdlhšie 40 rokov. Zaujímal nás aj časový interval po prebudení, keď si sestry fajčiarky zapaľujú svoju prvú cigaretu. 46 % respondentiek uviedlo časový údaj po 60 minútach. Priemerne vyfajčia 12 cigariet denne. Iba jediná respondentka uviedla, že vyfajčí až 40 cigariet denne, dve sestry 30 cigariet a dvanásť sestier 20 cigariet denne. 63 % fajčiarok sa priznalo, že fajčia aj keď sú choré. Bialous et al. uskutočnili v roku 2009 štúdiu na vzorke 1790 sestier, najviac sestier bolo vo veku 45-54 rokov (34 %) a s vysokoškolským vzdelaním (57,5 %). Viac ako 68 % sestier vyfajčilo 10-20 cigariet denne a 66,4 % fajčilo do 30 minút po prebudení. 30 % sestier nemalo záujem vyliečiť sa zo závislosti na nikotíne.

Všetkým respondentom sme položili v dotazníkoch niekoľko rovnakých otázok. Zaujímalo nás, či sestry považujú fajčenie za pracovný handicap. 49 % sestier nefajčiarok a 52 % manažérok odpovedalo kladne, ale až 70 % fajčiarok nepovažuje fajčenie za pracovný handicap. 78,5 % sestier nefajčiarok a 76 % manažérok zastáva názor, že sestry nefajčiarky vykonávajú alebo čiastočne vykonávajú prácu za sestry fajčiarky počas ich fajčiarskej prestávky. Je dôležité uviesť, že iba veľmi malá časť sestier fajčiarok si pripúšťa, že má fajčenie vplyv na ich pracovný výkon. Iba 30 % fajčiarok považuje fajčenie za pracovný handicap. Z celkového počtu 57 respondentiek-sestier fajčiarok v našom súbore iba jedna priznala, že venuje menej času ošetrovateľskej starostlivosti než sestra nefajčiarka a jedna sestra označila odpoveď čiastočne menej sa venuje pacientom.

Zamerali sme sa na zistenie počtu prestávok na fajčenie počas pracovnej doby, čím vlastne sestry fajčiarky vedome porušujú Zákonník práce „s tichým“ súhlasom svojich kolegýň a nadriadených. 63 % sestier využije 1-3 prestávky počas pracovnej zmeny na fajčenie, 25 % fajčiarok 4-6 prestávok a 12 % sestier 7 a viac. Výsledky sú zhodné s údajmi, ktoré uvádza česká spoločnosť PEAL. Jedna cigareta pritom podľa výpočtu českej spoločnosti PEAL (veľkoobchodný dodávateľ tabakových a alkoholických výrobkov) stojí firmu takmer 1EURO (96 centrov) a v priemere tým zamestnanec stratí až 15 pracovných dní ročne. Jednou cigaretou sa preruší pracovná doba na 6 minút. Priemerný fajčiar si dopraje v pracovnej dobe asi 5 cigariet. To predstavuje 30 minút denne, a teda 15 dní ročne (neznámy autor, www.kariera, 2018). Sestry v našej štúdii vyfajčia priemerne 5 cigariet počas piatich prestávok, čo znamená, že denne nedodržiavajú minimálne 30 minút zo svojho pracovného času. Časová strata je samozrejme oveľa väčšia a súvisí s opustením pracoviska a presunom na miesto určené pre fajčiarov. Jedna cigareta „stojí“ zamestnávateľa asi 1 EURO, denne zhruba 5 EUR a mesačne 75 EUR, ak počítame priemerne odpracovaných 15 dní pri zmenovej práci sestier. Ročne sa časová strata v súvislosti s fajčením vyšplhá až na 15 dní. Ak zoberieme do úvahy, že hodnota priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR v 3. štvrťroku 2021 dosiahla 1 185 EUR (Štatistický úrad SR,2022), čo je asi 57,50 EUR denne, tak finančná strata v súvislosti s fajčením predstavuje pre zamestnávateľa 862,50 EUR na jedného zamestnanca-sestru-fajčiarku ročne.

Z pohľadu závislosti časových strát sestier od množstva vyfajčených cigariet a s ním súvisiacich prestávok sme overili koreláciu medzi obomi parametrami s pomocou neparametrického Spearmanovho korelačného koeficientu. Výsledky sú uvedené v tabuľke 1. Z uvedených údajov vyplýva, že medzi obomi premennými bola zistená stredne silná kladná korelácia (R=0,40), pričom hodnota korelačného koeficientu je štatisticky signifikantne odlišná od nulovej hodnoty (p=0,002). Konštatujeme, že existuje vzťah medzi závislosťou na tabaku u sestier a časovou stratou počas pracovnej doby. Pomerne nízka hodnota korelačného koeficientu môže byť spôsobená dvomi faktormi. Prvým je konštrukcia dotazníka, pri ktorej bola početnosť prestávok na fajčenie preškálovaná do troch kategórií. Druhým dôvodom môže byť subjektívne vnímanie nevýznamnosti časových strát sestrami, respektíve ich podhodnotenie početnosti prestávok na fajčenie.

Tabuľka 1 Korelácia počtu cigariet s prestávkami u sestier

Fajčiarske prestávky reguluje iba minimum spoločností. Samotná spoločnosť PEAL prestávky na cigarety svojim zamestnancom reguluje. Pracovníci musia fajčiť pred budovou a cestou von sa musia odhlásiť z elektronického dochádzkového systému. Chýbajúci čas si potom musia nadpracovať. 75 % firiem nerieši čas, ktorý ich zamestnanci strávia fajčením. Zároveň tak ale ani neposkytujú (86 % zamestnávateľov) program na pomoc fajčiarom, ktorí by chceli prestať. Zamestnávatelia by pri motivovaní zamestnancov prestať fajčiť mohli čerpať inšpiráciu z Japonska. Zamestnanci-nefajčiari majú nárok na niekoľko dní dovolenky navyše (neznámy autor, www.kariera, 2018).

Po analýze odpovedí sme posúdili aj vnímanie časových strát manažérkami (n=46). Zamerali sme sa na otázku:“ Domnievate sa, že sestry nefajčiarky vykonávajú prácu za sestry fajčiarky počas ich fajčiarskej prestávky?“, pričom sme sestry-manažérky rozdelili do dvoch skupín (fajčiarky/nefajčiarky). V súbore bolo 7 fajčiarok a 39 nefajčiarok. Vzhľadom na nižšie počty kategórií sme zlúčili položky odpovedí horeuvedenej otázky tým, že sme zlúčili možnosti áno+čiastočne do jednej kategórie voči odpovedi „nie“. Výsledky sú uvedené v tabuľke 2. Z dôvodu nižších početností bol využitý Fisherov test. Z výsledkov vyplýva, že rozdiely sú štatisticky signifikantné a p-hodnota testovacieho kritéria Fisherovho testu je tesne pod hranicou p=0,05. Vzhľadom na nižšie počty fajčiarok (n=7) medzi manažérkami musíme výsledky interpretovať s opatrnosťou. Zdá sa však, že aj v tomto prípade platí dvojitá diskrepancia vo vnímaní nikotinizmu na pracovisku. Väčšina nefajčiarok-manažérok (82,1 %) vníma nikotinizmus kolegýň ako dôvod zástupnej práce, ktorú namiesto nich musia vykonať nefajčiarky (tabuľka 3). Naopak, väčšina z málopočetného súboru fajčiarok (n=4) nevníma nikotinizmus ako problém, ktorý spôsobuje vynútenú zástupnú prácu sestier -nefajčiarok za ich kolegyne fajčiarky. Názory sestier na fajčenie počas pracovnej doby sa neodlišujú v závislosti od pracovnej pozície. Konštatujeme, že aj v prípade manažérok je vnímanie v podstate podobné ako ich podriadených: fajčiarky zástupnú prácu nevnímajú až ako taký výrazný problém, ako nefajčiarky.

Tabuľka 2 Vnímanie zástupnej práce nefajčiarok za fajčiarky z pohľadu manažérok

Nadriadení sa nezaujímajú o časovú stratu počas fajčiarskych prestávok v rámci pracovnej doby. Nezáujem manažmentu alebo ich neutrálny postoj je alarmujúci. Čím vyššie je množstvo vyfajčených cigariet denne, tým vyššia je aj časová strata spôsobená fajčením. S tým súvisí viacej prestávok na fajčenie a vplyv na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Je teda zrejmé, že s ohľadom na počet absencií sestry fajčiarky na pracovisku, je poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti limitované.

Zamestnávatelia sa nezaoberajú časovými a ekonomickými stratami spôsobenými pracovníkmi-fajčiarmi. 82,5 % sestier fajčiarok uviedlo, že sa neriešila problematika fajčenia a efektívneho využívania pracovného času na ich pracoviskách, rovnakú odpoveď potvrdilo 82 % nefajčiarok a 70 % manažérok. Nezáujem zamestnávateľov o riešenie tohto pracovno-právneho problému potvrdili aj odpovede na položku v dotazníku, ktorou sme monitorovali, či sestrám fajčiarkam poskytuje zamestnávateľ nejaké programy na pomoc s odvykaním od závislosti na tabaku. 93,5 % manažérok a 88 % sestier fajčiarok uviedlo negatívnu odpoveď, pričom 54 % sestier fajčiarok by bolo ochotných prestať fajčiť, ak by im zamestnávateľ poskytoval nejaké benefity na podporu zdravého životného štýlu. V tejto súvislosti je zaujímavé, že je signifikantný rozdiel medzi vnútorným „chcením“ prestať fajčiť na proporčnosť zastúpenia respondentiek, ktoré sú alebo nie sú ochotné prestať fajčiť za výmenu benefitov poskytnutých zamestnávateľom (tabuľka č. 3, McNemarov test, p=0,003). Z tabuľky č. 3 vyplýva, že v prípade neochoty prestať fajčiť (n=15) absolútna väčšina respondentiek (n=14) neakceptuje ani benefity, ktoré by im zamestnávateľ ponúkol na podporu zdravého životného štýlu. Dá sa konštatovať, že v ich prípade nie je fajčenie vnímané iba ako zlozvyk, ale možno ako psychická kompenzácia, antistresové správanie, príslušnosť k skupine, a pod., a tieto aspekty zrejme prevažujú aj vedomé negatíva nikotinizmu. Naopak, v prípade vnútornej ochoty prestať fajčiť (n=42) je síce väčšina sestier ochotná prijať benefity zamestnávateľa (n=30), avšak pozoruhodne veľký počet respondentiek v odpovediach deklaruje neochotu stotožniť sa s prijatím benefitov zamestnávateľa (n=12).

Zdá sa, že aj v tomto prípade je prítomná podmnožina respondentiek, ktoré nevnímajú nikotinizmus iba ako zlozvyk, ale podobne ako v predošlom prípade si uvedomujú širšie súvislosti fajčenia nielen ako návykového správania. Berkelmans et al. (2011) uskutočnili štúdiu na vzorke 1029 sestier v austrálskej Victorii so zámerom posúdiť fajčiarske správanie sestier. 11 % sestier fajčiarok pracovalo najčastejšie na psychiatrických a urgentných pracoviskách. Spomedzi sestier, ktoré fajčili, 45 % chcelo prestať fajčiť a 89 % sa pokúšalo prestať fajčiť, 50 % sestier dostalo pomoc alebo radu o odvykaní od fajčenia. Medzi najčastejšie faktory, ktoré bránia odvykaniu od fajčenia, patril strach z abstinenčných príznakov, priberania, úzkosť a stres. Fajčenie ako maladaptívny vzorec správania uvádzajú aj Dimunová et al. (2016).

Tabuľka 3 Vzťah medzi deklarovaním ochoty zanechania fajčenia v prípade bonusov zamestnávateľa verzus vnútorná ochota prestať fajčiť u fajčiarok

Položku týkajúcu sa motivačných bonusov sme položili aj sestrám nefajčiarkam a manažérkam. 71 % sestier nefajčiarok by uvítalo na svojom pracovisku motivačné bonusy pre nefajčiarov, napríklad vo forme niekoľkých dní dovolenky navyše. 99 % manažérok svojimi odpoveďami potvrdili, že v zdravotníckych zariadeniach, v ktorých zastávajú manažérsky post, neexistujú motivačné bonusy pre nefajčiarov. Identické odpovede označili aj sestry nefajčiarky.

Francúzska štúdia autorov Fathallah et al. (2012) zhromaždila údaje o výskyte fajčenia medzi sestrami pracujúcimi v nemocniciach na juhu Francúzska tri roky po nadobudnutí účinnosti právneho predpisu zakazujúceho fajčenie na pracoviskách. Zo sledovaného súboru bolo 30 % sestier fajčiarok. Po prijatí zákona až 72 % sestier fajčiarok uviedlo, že znížilo dennú spotrebu cigariet počas pracovnej doby. Spomedzi sestier-fajčiarok 20 % uviedlo, že prestalo fajčiť. O´Donovan (2009) uvádza, že Írska republika bola prvou krajinou, ktorá od 29.marca 2004 zakázala fajčenie na všetkých pracoviskách. Autorka uskutočnila štúdiu na vzorke 430 írskych sestier použitím štruktúrovaného dotazníka a zistila, že 44 % sestier je fajčiarok, pričom najvyššia prevalencia fajčiarok bola vo vekovej skupine 20-30 rokov. Zamerala sa na koreláciu medzi fajčením a typom pracoviska a z výskumu vyplynulo, že najviac fajčili sestry pracujúce na psychiatrických pracoviskách (47 %) a koronárnej starostlivosti (33 %). Iba 14 % opýtaných sestier absolvovalo školenie o ukončení fajčenia. Kapka et al. (2019) vykonali systematické preskúmanie a metaanalýzu 229 štúdií týkajúcich sa fajčenia u zdravotníckych pracovníkov. Zistili, že fajčí celkovo 45% sestier. Poskytli dôkazy o klesajúcej prevalencii fajčenia u sestier v USA a na Novom Zélande. V roku 2015 sa uskutočnil medzinárodný výskum o fajčení medzi zdravotníkmi a miera fajčenia u sestier sa pohybuje od 2 % v Číne až po 26 % v Severnom Írsku, nad 30 % v Taliansku, Srbsku a Španielsku. Zo 142 štátov iba 44 % krajín ponúka zdravotníkom pomoc v odvykaní od závislosti na tabaku.

Ďalšou položkou sme zisťovali toleranciu prestávok na fajčenie počas pracovnej doby. Kladne sa vyjadrilo 88,8 % sestier nefajčiarok, 57 % sestier fajčiarok a 76 % manažérok.
Mladá (2018) prezentovala na konferencii Spojenej akreditačnej komisie v Prahe skúsenosti so zavedením nefajčiarskeho prostredia v Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe, ktorá sa stala členom Medzinárodnej siete nefajčiarskych nemocníc (GLOBAL NETWORK FOR TOBACCO FREE HEALTHCARE SERVICES) v roku 2018 a zapojila sa do medzinárodnej siete nemocníc a organizácií poskytujúcich zdravotné služby podporujúce zdravie (International Network of Health Promoting Hospitals and Health Services). Vedenie ÚVN zrealizovalo prieskum a zistili, že fajčí 35 % sestier a 17 % lekárov. Sestry trávia vyfajčením jednej cigarety 10 minút z pracovnej doby a priemerne 5 cigariet za 12- hodinovú zmenu, čo ročne predstavuje 10 dní, za ktoré sú platené, ale napracujú, pretože fajčia v pracovnom čase.
Zámerom manažmentu v rámci nefajčiarskej politiky na pracovisku bolo zabezpečenie rovnakých pracovných podmienok všetkým zamestnancom. V rámci stratégie na podporu nefajčenia v ÚVN a liečbe závislosti na tabaku bola uvedená do praxe interná smernica č. 06/2017 „Pravidla kouření v ÚVN“, edukačné programy počas Dní zdravej nemocnice, otvorené „Centrum pro závislé na tabáku ÚVN“, zrealizovaný projekt „Odvykání kouření pro zaměstnance“, vydaných niekoľko edukačných materiálov o škodlivosti fajčenia a mnoho ďalších aktivít. Postupným uplatňovaním opatrení sa snažia prekonávať prekážky, pretože nie všetci zamestnanci-fajčiari sú stotožnení s novou koncepciou.

V dotazníku určenom sestrám nefajčiarkam sa nachádzali tri otvorené položky. Odpovede sme kategorizovali podľa opakujúcich sa vyjadrení. Sestier sme sa pýtali prečo považujú fajčenie za pracovný handicap. Na túto otázku odpovedali sestry, ktoré v predchádzajúcej otázke odpovedali kladne a považujú fajčenie za pracovný handicap. Najčastejšie sestry uvádzali nasledovné dôvody: „ zdržuje od práce, nemám rada fajčenie, vadí mi fajčenie, sestry, ktoré nefajčia sú na pracovisku dlhšie, majú menej prestávok a pracujú aj za sestry fajčiarky, je na úkor pracovného času, závislosť na nikotíne spôsobuje nervozitu a nesústredenosť, fajčiarky sa nedostatočne venujú pacientom, menej času na prácu, zlý vzor pre pacientov.“ V ďalšej otvorenej položke sme zisťovali ako sa v zdravotníckych zariadeniach presadzuje nefajčiarske prostredie. Najčastejšou odpoveďou bolo, že sa nepresadzuje. Z ostatných odpovedí vyberáme spôsoby: „zo strany riaditeľstva: vyhrážkami o sankciách za fajčenie na pracovisku, odobratím osobného príplatku, v našom kolektíve sme všetci nefajčiari a navzájom sa podporujeme v nefajčení, zamykajú sa balkóny aby tam niekto nefajčil, od vedenia oddelenia sú sestry ustavične napomínané, aby v pracovnom čase nefajčili.“ V tretej otvorenej položke sme monitorovali ako vnímajú prestávky na fajčenie nadriadení, vedenie oddelení alebo nemocnice. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že odpovede sestier boli identické - záleží od toho, či je nadriadený fajčiar alebo nefajčiar. „Netolerujú fajčenie na pracovisku, v prípade zistenia fajčenia na pracovisku je to riešené osobným dohovorom. Na našom pracovisku nie je veľa fajčiarok, avšak tie, ktoré fajčia - fajčia výhradne v čase, keď majú svoju prácu hotovú. Fajčenie nikdy netrvá dlhšie ako 5 minút. Problémom býva ak niektorá zo sestier nedbá nato, aby „ nesmrdela“, vtedy nadriadení zasahujú slovným upozornením. Tolerujú alebo ignorujú fajčiarske prestávky. Nadriadení fajčia so svojimi podriadenými. Nadriadeným je to jedno. Nefajčiari to komentujú, ale fajčiari nadriadení sa pridajú na stranu fajčiarov.“ Aj zo štúdie autorov Sarna et al. (2005) vyplynulo, že sestry fajčiarky trávili pri pacientoch menej času než nefajčiarky a mali viac prestávok na fajčenie počas pracovnej doby. Weng et al. (2012) spracovali systematický prehľad a metaanalýzu 29 štúdií uskutočnených v rokoch 1960 až 2011 v Európe, Austrálii, Novom Zélande, v Spojených štátoch a Japonsku s celkovým počtom viac ako 71 000 pracovníkov vo verejnom a súkromnom sektore, v ktorom sa zamerali na koreláciu medzi fajčením a absenciou v práci. Zistili, že fajčiari ročne chýbajú v práci o dva až tri dni dlhšie než nefajčiari. Ich neprítomnosť na pracovisku spôsobuje podnikom vo Veľkej Británii ročne stratu v celkovej výške 1,4 miliardy libier alebo 2,25 miliardy dolárov. Autori štúdie však zdôrazňujú, že do tejto sumy nie sú započítané ďalšie náklady spojené s fajčením-napríklad častejšie pracovné prestávky, ktoré vedú k znižovaniu produktivity zamestnancov. Podľa autorov je strata 1,4 miliardy libier v Spojenom kráľovstve v dôsledku absencie súvisiacej s fajčením len jednou z nákladov na fajčenie na pracovisku. Iné zahŕňajú stratu produktivity v dôsledku prestávok na fajčenie a náklady na škody spôsobené požiarmi spôsobenými cigaretami. Zo štúdie vyplýva, že u fajčiarov je o 33 % vyššia pravdepodobnosť absencie ako u nefajčiarov. Autori štúdie tiež vypočítali, že fajčiari majú o 19 % vyššiu pravdepodobnosť absencie v zamestnaní ako ľudia, ktorí s fajčením prestali. Výsledky tejto štúdie naznačujú, že odvykanie od fajčenia na pracovisku by mohlo potenciálne viesť k úspore nákladov pre zamestnávateľov v dôsledku zníženia absencie. Približne jeden z piatich dospelých v Spojenom kráľovstve aj v USA je súčasným fajčiarom. Podľa údajov Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA bolo fajčenie cigariet v rokoch 2000 až 2004 v USA každoročne zodpovedné za ekonomické straty súvisiace so zdravím vo výške 193 miliárd dolárov, z ktorých asi polovica bola spôsobená stratou produktivity.

Zamerali sme sa aj na posúdenie fajčenia u sestier z hľadiska bezpečnosti pri práci. Tento zámer sme v dotazníku overovali viacerými položkami. 86 % fajčiarok uviedlo, že bolo poučených o zákaze fajčenia na pracovisku, ale iba 72 % z nich vie, že je na ich pracovisku vypracovaný interný predpis o zákaze fajčenia a 70 % bolo oboznámených s touto internou smernicou. V tabuľke č. 4 prezentujeme odpovede respondentiek-fajčiarok. Rozdiely v symetrii sa javia pri spracovaní McNemarovým testom štatisticky nevýznamné (p=1,00). Tieto zistenia môžeme interpretovať tak, že príčinami neoboznámenia sa s vypracovanou smernicou môže byť krátky pracovný pomer alebo prekrytie pamäťovej stopy inými povinnosťami a predpismi na pracovisku ako aj subjektívnym vnímaním hierarchie dôležitosti predpisov pracoviska v závislosti od pozície sestry. Vnútornú dokumentáciu o zákaze fajčenia deklarovalo aj 73 % sestier nefajčiarok a 85 % manažérok.

Tabuľka 4 Vzťah medzi deklarovaním vypracovanej smernice o fajčení a oboznámením sa s ňou zo strany zamestnávateľa u fajčiarok

Záver

Fajčenie na pracovisku spôsobuje organizácii zníženie produktivity a zvýšenie absencií.
Ponukou programov na odvykanie od fajčenia na pracovisku môžu organizácie zlepšiť zdravie zamestnancov a z dlhodobého hľadiska môžu posilniť svoj hospodársky výsledok znížením nákladov na zdravotnú starostlivosť a zlepšením produktivity. Niektoré organizácie nezamestnávajú alebo neprijímajú do zamestnania fajčiarov kvôli negatívnym účinkom fajčenia na ostatných zamestnancov a organizáciu alebo do pracovného času zamestnanca fajčiara nezapočítavajú čas prestávky na fajčenie v trvaní 30 minút navyše okrem času prestávky na odpočinok a jedenie podľa § 91 Zákonníka práce.

Zákaz fajčenia nie je v zdravotníckych zariadeniach plne rešpektovaný, ani pacientmi a ani ošetrujúcim personálom. Súvisí to okrem iného aj s tým, že je stále vysoký počet fajčiarov medzi zdravotníkmi. Vo vnútorných priestoroch sa zákaz fajčenia dodržiava, ale je možné vidieť fajčiacich zamestnancov v pracovnom oblečení pred budovou, vedľajším vchodom, čo vyvoláva zlý dojem.

Sestry fajčiarky neefektívne využívajú svoj pracovný čas. U sestier fajčiarok je zrejmá vzájomná interakcia, kde sa stretáva časová náročnosť ošetrovateľskej starostlivosti s potrebou uspokojovať svoju závislosť na nikotíne. Následky fajčenia sa prejavia zhoršením zdravotného stavu, čo ovplyvní požiadavky na výkon povolania sestry. Fajčenie limituje poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti i riadiacu funkciu. Sestry by mali byť príkladom pre verejnosť v starostlivosti o vlastné zdravie, denne prichádzajú do styku s pacientmi, ktorí si vlastným nezodpovedným správaním spôsobujú ochorenia (Dimunová et al., 2016; Dimunová, Mechírová, 2013). Sestry manažérky by mali začať vnímať fajčenie sestier ako limitujúci faktor pracovného výkonu sestier s ohľadom na kratší čas venovaný poskytovaniu ošetrovateľskej starostlivosti, ale aj dopad fajčenia na zdravotný stav sestier.

Limitácie výskumu
Jednotlivé kategórie respondentov neboli homogénne. Limitujúcim faktorom je aj veľkosť vzorky respondentov. I napriek tomu sa domnievame, že výsledky možno považovať
za akceptovateľné. Výsledky poukazujú na potrebu cielených opatrení na riešenie situácie,
je potrebné brať na zreteľ túto problematiku pri tvorbe strategických plánov v manažmente v ošetrovateľstve, pri poskytovaní podpory a programov sestrám na odvykanie od fajčenia, pri zavedení politiky nefajčenia v zdravotníckych zariadeniach. Závislosť na tabaku u sestier je z hľadiska ošetrovateľského manažmentu zanedbávanou oblasťou.

Autori:
doc. PhDr. Viera Hulková, PhD., MPH
Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
RNDr. Vladimír Meluš, PhD., MPH
Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD., MPH
VŠZ a SP sv. Alžbety Bratislava, n. o., Detašované pracovisko bl. Sáry Salkaházi, Rožňava

Zoznam bibliografických odkazov

BIALOUS, S.A., SARNA,L., WELLS, M. et al. 2009. Characteristics of nurses who used the Internet-based nurses QuitNet for smoking cessation. Public Health Nurs. 2009;26(4):329-38.

BERNADIČOVÁ, H. et al. 2008. Fajčenie ako hlavný rizikový faktor najzávažnejších civilizačných ochorení. Revue ošetrovateľstva, sociálnej práce a laboratórnych metodík. 2008; XIV(1):27-32.

BERKELMANS,A., BURTON,D., PAGE,K., WORRALL-CARTER,L. 2011. Registered nurses' smoking behaviours and their attitudes to personal cessation. J Adv Nurs. 2011; 67 (7):
1580-90.

DIMUNOVÁ, L., MECHÍROVÁ, V. 2013.Vybrané faktory životného štýlu u sestier a pôrodných asistentiek. Ošetřovatelství a porodní asistence. 2013; 4 (4):700-707.

DIMUNOVÁ, L., NAGYOVÁ, I., IVAN, O. 2016. Práca na zmeny a životný štýl sestier po 50.roku života. Zdravotnícke listy. 2016; 4 (1): 68-74.

FATHALLAH,N., MAUREL- DONNAREL, E., BAUMSTARCK-BARRAU et al. 2012. Three-year follow-up of attitudes and smoking behaviour among hospital nurses following enactment of France's national smoke-free workplace law. Int J Nurs Stud. 2012; 49 (7):
803-810.

KAPKA,N. et al. 2019. Prevalence of tobacco use in healthcare workers: A systematic review and meta-analysis. PLoS ONE. 2019; 14(7): e0220168. doi.org/10.1371/journal.pone.0220168

KULKOVSKÝ, M. 2020. Fajčenie škodí zdraviu. Sestra. 2020; XIX(5-6):6.

MEGELOVÁ, A. 2019. Zákaz fajčenia na pracovisku. [online] [citované 20.1. 2022].
Dostupné na: www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/zakaz-fajcenia-na- pracovisku

MLADÁ, K. 2018. Naše kroky k nekuřácké ÚVN. X. výroční odborná konference SAK, 25.9.2018. Praha. https://www.sakcr.cz/page/default/17

NEMEC, A. 2010. Fajčenie a diskriminácia. Sestra a lekár v praxi. 2010; IX (1-2):49.

NEZNÁMY, 2018. Zamestnanci, ktorí fajčia, pracujú menej. [online] [citované 20.1. 2022].
Dostupné na: https://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000138/1729029/

O'DONOVAN,G. 2009. Smoking prevalence among qualified nurses in the Republic of Ireland and their role in smoking cessation. Int Nurs Rev. 2009; 56 (2): 230-236.

SARNA,L., BIALOUS, S.A., WEWERS, M.E. et al. 2005. Nurses, smoking, and the workplace. Res Nurs Health. 2005. 28 (1): 79-90.

SIMOČKOVÁ, V., ZAMBORIOVÁ, M. 2011. Monitoring self-managementu zdravia sestier.
Florence. 2011; VII (9):28-32.

Štatistický úrad SR. [online]. [Citované: 21.03.2022]. Dostupné na: www. slovak.statistics.sk/

WENG,S.F., ALI, S., JO L.B. 2012. Smoking and absence from work: systematic review and meta- analysis of occupational studies. Addiction Journal. 2012; (108): 307-319. https://doi.org/10.1111/add.12015

Zákon SR č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon SR č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

Zákon SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov

Miesto pre reklamu

Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte v časopise Prohuman. Hľadáme práve Vás!