Význam uplatnenia arteterapie u ľudí v pokročilej starobe

okt 16 2015

The importance of using artetherapy for people in advanced age

Abstrakt: Článok predkladá názory, skúsenosti tých, ktorí sa venovali, venujú uplatneniu arteterapie u ľudí v pokročilej starobe a snaží sa poukázať na význam, využiteľnosť tejto psychoterapeutickej metódy v oblasti sociálnej práce. Vychádza z presvedčenia všeobecne pozitívneho, uzdravujúceho vplyvu umenia u ľudí na sklonku života v zariadeniach sociálnych služieb.
Kľúčové slová: Staroba, arteterapia, sociálna práca.

Abstract: Article presents views, experience of those who are devoted, dedicated to the application of art therapy for people in advanced old age, and seeks to highlight the importance, usefulness of psychotherapeutic methods in social work. Based on the belief generally positive impact the healing arts for people late in life in social service.
Keywords: Age, art therapy, social work.

Starnutie je prirodzený proces v živote človeka. Jedným z etáp vývinu človeka je staroba. Staroba prináša so sebou rôzne telesné, psychické a sociálne zmeny.

Medzinárodná zdravotnícka organizácia pomenováva obdobie medzi 75 - 89 rokom ako pokročilý vek alebo vlastnú starobu (Říčan, 2004). Příhoda (1967) osemdesiatnikov označuje ako kmeťov, Mühlpachr (2005) hovorí o starších senioroch, Vágnerová (2007) uvádza tzv. štvrtý vek. Verešová (2007) obdobie nad sedemdesiatpäť rokov nazýva pokročilou starobou.

Staroba a ešte viac neskorá staroba je často spojená s chorobami kardiovaskulárneho systému, pohybového ústrojenstva, onkologickými ochoreniami, zníženou imunitou, úrazmi a pádmi, psychickými problémami.
Typické prejavy zmien v psychickej oblasti, podľa Jarošovej (2006) sú:

  • zníženie kognitívnych a gnostických funkcií (zapamätateľnosť, koncentrácia, znížená schopnosť pamäte, atď.);
  • zníženie fatických funkcií (znížená funkcia reči, porozumenie reči);
  • zníženie intelektových funkcií;
  • zvýšená emočná nestabilita až labilita, prípadne citová oploštelosť;
  • celkové povahové zmeny (z pozitívnych vlastností do neutrálnych alebo až zmena či naopak);
  • celková či čiastočná strata záujmu;
  • zmeny potrieb a ich poradie;
  • znížená schopnosť adaptácie na zmeny;
  • nové a náročné situácie.

Starostlivosť o seniorov a snaha o zlepšenie kvality ich života je veľmi významnou súčasťou sociálnych služieb. Demografické prognózy poukazujú na enormný rast starších seniorov, ktorí spravidla participujú vyššou mierou na využívaní zariadení a aktivitách pobytových sociálnych službieb (Malíková, 2001).

Medzi základné činnosti pri poskytovaní sociálnych služieb patrí poskytnúť klientom výchovné, vzdelávacie a aktivizačné činnosti, poradenstvo alebo kontakt so spoločnosťou (Vořáčková, 2012).

Okrem bolestí (u žien 91,4% a u mužov 45,8%, pričom skoro väčšina bolestí bola charakterizovaná ako trvalé bolesti), trpí 12 - 15% ľudí nad 65 rokov depresiou a demencia postihuje jedného z dvadsiatich seniorov.

Popri involučnej depresii nachádzame somatogénne depresívne syndrómy sprevádzajúce základné ochorenie a reaktívnu depresiu, ako odpoveď na nevyhnutnosť inštitucionalizovaného pobytu. Depresia disponuje k adaptačnému zlyhaniu a k stareckému suicídiu (Hegyi, Krajčík, 2010).

Snaha o zlepšenie kvality života seniorov v pobytových zariadeniach sociálnych služieb poukazuje na význam poskytovania terapeutickej starostlivosti o túto početnú skupinu klientov. Jedným z terapeutických postupov používaných v klinickej, výchovnej a rehabilitačnej starostlivosti o človeka je arteterapia.

Arteterapia je psychoterapeutická a psychodiagnostická disciplína, využívajúca k liečebným cieľom umelecké formy a prostriedky (Šrobárová, 2011).

Hartl, Hartlová (2010) definujú arteterapiu v psychologickom slovníku ako využívanie umenia, hlavne kreslenia a maliarskych prejavov pre terapeutické účely, pomáha k určeniu diagnózy i k liečebným účelom. Matoušek ju v slovníku sociálnej práce (2008) vymedzuje využívaním expresie v terapii, najčastejšie formou výtvarných aktivít u mnohých typov klientov. Pri práci s klientom arteterapeut využíva predovšetkým výtvarný prejav a tvorivý proces, ako hlavný prostriedok k ovplyvneniu jeho psychického stavu (Vybíral, Roubal eds., 2010). Výtvarnými aktivitami sa arteterapeut snaží pomôcť klientovi, aby sa pozitívne vyvíjal. Zadáva konkrétny námet, vedie klienta k dosiahnutiu náhľadu, pochopeniu problému. Pomáha rozvíjať poznanie a stimuluje kognitívne procesy v tvorivej činnosti.

V zariadeniach sociálnych služieb sa kladie dôraz na starostlivosť o seniorov spôsobom trávenia ich voľného času. Cieľom môže byť snaha pomôcť ľuďom na sklonku života dotvoriť ich vlastnú identitu, poskytnúť im radosť liečbou umením, jeho vnímaním a vlastnou tvorivou aktivitou, aby so svojim vekom pozitívne a k svojej spokojnosti „naložili“.

Pri arteterapeutickej práci s klientmi v ktoromkoľvek veku sa primárne nekladie dôraz na výsledný produkt, ale na samotný proces tvorby a radosť z tvorby, ako prirodzenú súčasť osobnosti každého človeka. Tým je aplikovateľnosť arteterapie aj u ľudí v neskorej starobe opodstatnená. Pri uplatnení arteterapie v tejto vekovej skupine je treba vychádzať z charakteristík tohto veku. Pri koncipovaní arteterapeutického programu je treba využiť jej osobitý terapeutický tvorivý potenciál na stimuláciu, obohatenie, zachovanie, rozvíjanie jednotlivých fyzických a psychických zložiek osobnosti veľmi starého človeka.

Jedným z aspektov arteterapie je aj uplatnenie umenia, výtvarného umenia jeho vnímaním. U ľudí v pokročilej starobe obrazy, kresby, architektúra, úžitkové umenie majú terapeutický aj edukatívny význam. Je to reč línií, farieb, tvarov, symbolov, ktorým prostredníctvom vizuálnej percepcie umenie ticho komunikuje s divákom, pomáha, umožňuje potom komunikovať s terapeutom, inými ľuďmi. A tak tlmočiť, rozvíjať myšlienky, pocity, postoje, hodnoty, predstavy, spomienky, túžby.

Jednotliví arteterapeuti zdôrazňujú rôzne aspekty arteterapeutickej práce, ktoré považujú za dôležité. Campbellová (1998) kladie pri práci so seniormi dôraz na rozvoj individuálnej tvorivosti, Růžičková (2004) považuje pri arteterapeutickej práci so seniormi za dôležité uvedomiť si, spracovať a zmeniť niektoré postoje a názory, ktoré bránia prežívať starobu bez väčšieho psychického strádania, odkryť zasunuté schopnosti a talenty a povzbudiť seniorov k ich realizovaniu. Mačkinová (2009) v tejto vekovej kategórii zdôrazňuje význam sebavyjadrenia, schopnosti komunikovať a spracovať osobne významnú tému, a tak dosiahnuť, odstrániť alebo zmierniť ťažkostí starého a chorého človeka. Podľa Liebmannovej (2002) má arteterapia u ľudí v pokročilom veku za cieľ aktivovať zvyšky ich vitality, flexibility a stimulovať ich kreativitu. Vhodné sú nenáročné techniky, napríklad koláže, pretože stimulujú zrak, hmat, práca s nimi zlepšuje jemnú motoriku (Wimmerová, 2008). Čerkalová (2012) hovorí v súvislosti s arteterapiou u seniorov o cvičeniach krátkodobej pamäti, posilnení sebahodnotenia, sebarealizácii ako pomôcke pri rehabilitácii jemnej motoriky. Kolmanová, Grniaková (2014) pri výbere aktivít pre ľudí s Alzheimerovou chorobou vychádzali z ich minulých skúseností, z toho, čo klienti robili, čomu a venovali dávnejšie.

Arteterapia umožňuje neverbálnu, vizuálnu komunikáciu pre ľudí v pokročilom veku, ktorých jazykové zručnosti sú ovplyvnené demenciou, cievnou mozgovou príhodou, či inými príčinami, a tak sa stáva významnou pre pochopenie tam, kde vzniká frustrácia z hľadania slov, problémov porozumieť si. Môže zvýšiť motiváciu, sebavedomie, sebadôveru starších ľudí prostredníctvom uľahčenia komunikácie, zlepšuje náladu, eliminuje úzkosť.

Vo všeobecnosti arteterapia seniorom pomáha, podobne ako akákoľvek iná forma pomoci v ich prispôsobení sa novej životnej situácii, poklesu fyzických síl, strate zdravia, špecifikám veku a s ním spojeným zmenám v sociálnej a ekonomickej oblasti.

Arteterapeuti uvádzajú konkrétne výsledky svojej práce so seniormi. Mnohí zo seniorov sa radujú, keď niečo namaľujú a sú pozitívne verbálne hodnotení. Tvorba posilňuje ich sebavedomie a tým pocit vlastnej integrity. Výtvarné techniky môžu ovplyvniť generačne rozdielny vkus u starých ľudí, napríklad práce s prírodným materiálom uvádza Wimmerová (2008). Wadeson (in Brichtová, 2000) pripravila kreslenie na hudbu, jej klientka urobila pár ťahov na papier, napriek tomu bola spokojná s výsledkom, nepokoj sa vytratil a urobiac tento obrázok sa cítila lepšie. Deborah Ruland uvádza potešenie jej klientky, keď bola za svoju prácu, maľovanie motúzom, jeho ponáranie do misky s farbou a vytvorením obrázku pochválená. Prstomaľbu a kresbu na zarosené okno u veľmi starých ľudí odporúča Mačkinová (2009). Marilyn Magnuson (2015) prostredníctvom masky umožňuje vyjadrenie vlastného ja. U klientky, ktorá maske nezobrazila ústa to prispelo k sebauvedomeniu si chýbajúcej komunikácie s príbuznými. Pre iného klienta vytvorenie svietnika viedlo k externalizácii emócii a smútku po smrti vnučky.

Významné je, že nakoniec má klient z hotovej práce radosť.
Psychológia ovplyvňuje sociálnu prácu. Psychoterapie sú účinným spôsobom psychickej pomoci klientovi.

Na Slovensku sa arteterapia vo všeobecnosti uplatňuje zriedka, v zariadeniach sociálnej starostlivosti sa jedná skôr o ergoterapeutické alebo voľnočasové, tvorivé aktivity, chýba vzdelanie sociálnych pracovníkov v oblasti terapií, arteterapie, čo je podmienkou pre výkon psychoterapeutických techník sociálnym pracovníkom.

Sociálni pracovníci môžu chcieť využiť techniky arteterapie, pretože sú zhodné s princípmi sociálnej práce.
Výhodou sociálnych pracovníkov môže byť ich komplexnejší pohľad na klientovu problematiku, ako aj často širšie kompetencie k ich riešeniu (Mátel, Schavel, 2014).

Otázkou je potreba vedeckej validity v súvislosti s arteterapiou. Arteterapia je užitočným nástrojom pre tých, ktorí pracujú s klientmi, ak sú odborne, osobnostne erudovaní. Týmto nástrojom môžeme umožniť klientom v pokročilej starobe prežívať radosť zo schopnosti vytvoriť niečo nové, pozitívne ovplyvniť ich osobnosť výtvarným umením, vizuálnou kultúrou a vlastnou tvorivou činnosťou, a to v záujme dosiahnutia integrity a emocionálnej pohody v neskorej starobe.

Autor: PhDr. Bc. Jaroslava Malček

Zoznam použitej literatúry

CAMPBELLOVÁ, J. Techniky arteterapie ve výchově, sociální práci a klinické praxi. Praha: Portál, 1998. ISBN 80-7178-204-1

ČERKALOVÁ, I. Základy biblioterapie a arteterapie. Bratislava: Partner, 2012. ISBN 978-80-89183-85-2

HARTL, P. , HARTLOVá, H. Velký psychologický slovník. Praha: Portál, 2010. ISBN 978-80-7367-686-5

HEGYI, L. , KRAJČÍK, Š. Geriatria. Bratislava: Herba, 2010. ISBN 978-80-89171-73-6. 2

JAROŠOVÁ, D. Péče o seniory. Ostrava: Ostravská univerzita, 2006. ISBN 80-7368-110-2

KOLMANOVÁ, A., GRNIAKOVÁ D. Vzácna pamäť v našich rukách. Bratislava: Centrum Memory , 2014. ISBN 978-80-971716-0-5

MAČKINOVÁ, M. Reminiscenčná terapia. In: Psychiatria-psychoterapia-psychosomatika 16, 2009, č. 2, s. 97 - 98

MALÍKOVÁ, E. Péče o seniory v pobytových sociálních zažízeních. Praha: Grada, 2011. ISBN 9788024731483

MARGUSON, M. Kreatívny vzťah- skupinová arteterapia u seniorov
www.expressyourselfarttherapy.com/id19.htm

MATOUŠEK, O. Slovník sociální práce. Praha: Portál, 2008. ISBN 978-80-7367-368-0

MÁTEL A., SCHAVEL, M. Teória a metódy sociálnej práce I. Bratislava: Spoločnosť pre rozvoj sociálnej práce, 2014. ISBN 978-80-971445-2-4

MŰHLPACHR, P. Schola gerontologica. Brno: Masarykova univerzita, 2005. ISBN 80-210-3838-1

PŘÍHODA, V. Ontogeneze lidské psychiky. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1967

RUBINOVÁ, J. Přístupy v arteterapii. Praha: Triton, 2008. ISBN 978-80-7387-093-5

ŘÍČAN, P. Cesta životem. Praha: Portál, 2004. ISBN 80-7367-124-7

ŠROBÁROVÁ, S. Intervencia, resocializácia a terapia v sociálnej práci. Ružomberok: Verbum, 2011. ISBN 978-80-8084-715-9

VÁGNEROVÁ, M. Vývojová psychologie II. Praha: Karolinium, 2007. ISBN 978-80-246-1318-5

VEREŠOVÁ, M. Psychológia. Bratislava: Osveta, 2007. ISBN 80-8063-239-1

VOŘÁČKOVÁ, D. Kvalita života seniorů v Domovech pro seniory. Praha: Grada, 2012. ISBN 978-80-247-4138-3

VYBÍRAL, Z. , ROUBAL, J. Současná psychoterapie. Praha: Portál, 2010. ISBN 978-80-7367-682-7

WIMMEROVÁ, V. Arteterapie a její využití v praxi. Brno: Masarykova univerzita, 2008