Cieľom komplexného riešenia depresie by malo byť nielen dať človeku lieky a psychoterapiu, ktoré potrebuje, ale podporiť ho aj v svojpomocných riešeniach, ktoré môžu minimalizovať frekvenciu a intenzitu depresívnych atakov. Svojpomocou, ktorá sa dá zakomponovať do každodenného života, by mala byť vedomá starostlivosť o duševné zdravie – psychohygiena. Nielen eliminácia „návykových“ látok, ale aj pridanie pozitívnych faktorov a tých zložiek psychohygieny, ktoré môžu skvalitniť život človeka trpiaceho na depresiu.

Napríklad pohybová aktivita je u depresívnych ľudí súčasťou životného štýlu až u polovice respondentov iba občasná. Nakoľko je však pohyb pozitívnym faktorom pre udržiavanie telesného a duševného zdravia, je opodstatnené podporovať klientov s depresiou na nájdenie športovej aktivity, ktorú by vykonávali s častejšou frekvenciou.

Častým problémom u ľudí s depresiou je aj kvalita spánku. Aj tá je ovplyvniteľná zdravšou a prirodzenejšou formou ako je farmakoterapia. Napríklad už spomínanou dostatočnou fyzickou aktivitou. Z odpovedí respondentov vyplýva, že ľudia trpiaci na depresívne ochorenie vo vačšine prípadov preferujú pomoc psychiatra alebo psychoterapeuta, čo je do veľkej miery pasívnym riešením ich depresívnych stavov. Preto sme sa zamerali na zistenie poznania pojmu psychohygiena a jej využitia v živote respondentov. Predmet psychohygieny pozná 56 % opýtaných respondentov s depresiou. Z týchto respondentov ju však využíva iba občasne len polovica opýtaných a až 29 % tých, ktorí vedia, čo psychohygiena znamená, ju neaplikujú do svojho života vôbec. Preto vidíme do budúcnosti priestor pre profesie pracujúce s depresívnymi klientami v oblasti podpory vedenia klientov na využívanie psychohygienických prvkov.

Celkovo z jednotlivých výsledkov je možné na základe výsledkov konštatovať, že ľudia s depresiou majú narušené udržiavanie duševného zdravia hlavne v oblasti spánku a pohybovej aktivity, pričom fajčenie, užívanie alkoholu a pitie kávy je takmer zrovnateľné s výsledkami zo skupiny respondentov bez depresie. Narušenie v oblasti životosprávy môže byť ako sprievodným javom depresie, tak i jeho prispievajúcimi faktormi k základnej príčine určitého ochorenia s depresívnou symptomatológiou.

Ochorenia s depresívnou symptomatikou majú stúpajúcu tendenciu. To je dôvod venovať sa problematike starostlivosti o ľudí s depresiou nielen z medicínskeho a psychologického hľadiska.

V plánoch Národného programu duševného zdravia je zakomponovaná aj prevencia v zmysle vzdelávacích aktivít, taká starostlivosť o ľudí s duševnými poruchami, aby bolo možné minimalizovať počet opakovaných hospitalizácií, vytvoriť a vykonávať krízovú intervenciu pre ľudí s duševnými poruchami.

Na základe pozorovania sme počas štúdia v odbore sociálna práca zistili, že aktívna starostlivosť o duševné zdravie osobou trpiacou depresívnym ochorením, či už na endogénnom podklade, alebo vplyvom stresujúcej situácie, ktorú mohla vyvolať sociálna udalosť, je prínosným riešením pre týchto ľudí.

Psychohygiena je súbor preventívnych opatrení na udržanie duševného zdravia, dotýka sa viacerých oblastí života človeka, nakoľko i zdravie človeka je nielen optimálny stav v oblasti fyzickej stránky, ale aj v dimenzii psychiky a sociálneho prežívania. Navzájom sa tieto dimenzie ovplyvňujú. Človeka preto treba vnímať komplexne a sociálna práca práve pre svoju interdisciplinárnosť nemá byť výnimkou.

Pre mnohých ľudí je psychohygiena prirodzenou súčasťou života, ale u ľudí, ktorí majú vo svojom živote narušenú rovnováhu v ktorejkoľvek oblasti zdravia - telesnej, duševnej či sociálnej, prvky psychohygieny absentujú alebo sú v značnej miere oslabené. Preto je v sociálnej práci, obzvlášť v sociálnom poradenstve, priestor pre využitie prostriedkov psychohygieny na realizáciu sanácie dôsledkov, ale i príčin sociálnych problémov.

Duševná hygiena je určená pre zdravých i chorých. U zdravých má pomáhať udržovať a posilňovať duševné zdravie. U chorých podnecuje dodržiavanie zásad duševnej hygieny posilnenie možnosti návratu k stratenej duševnej rovnováhe.

S udržiavaním dobrého a kvalitného (telesného aj duševného) zdravia súvisí koncept salutogenézy. Koncept vysvetľuje zdroje, vznik a vývoj zdravia - na rozdiel od etiopatogenézy zaoberajúcej sa príčinami a vývojom ochorení. Salutogenéza komplexne dopĺňa chápanie zdravia a choroby a zameriava sa na tie aspekty, ktoré umožňujú vysvetliť, prečo môže človek napriek prekážkam a ťažkostiam v živote zostať zdravý. Skúma podmienky zdravia a formuluje ich celkom všeobecne: v zmysle aktívneho konania, v schopnosti vyrovnávať sa s požiadavkami každodenného života a v zmysle aktívneho utvárania identity, prípadne sebarozvoja. Salutogenéza sa pritom opiera o teórie zvládania stresu a zdroje odolnosti. (Rüdiger-Felix, 2006)

Psychická odolnosť v zmysle resilience predstavuje schopnosť jedinca vyrovnať sa efektívne so stresom a jeho následkami. Udržiavanie a rozvoj resilience protektívnymi faktormi môže byť cestou, ako sa dostať z depresie navodenej stresom. (Selko, 2009)

Resilience zohráva dôležitú úlohu v tom, ako sa človek pod vplyvom záťaže a náročných životných udalostí dokáže s nimi vysporiadať a aký dosah to bude mať na jeho ďalší život. Realita posilňovania odolnosti voči stresu aj psychohygienou je nasledovná: psychohygienické prvky nevyužíva 29 % depresívnych ľudí a 24 % probandov z druhej skupiny zdravých jedincov. V prieskumnej sonde sme položili aj otázku, ktorá smerovala k možnému využitiu psychohygieny ako záležitosti, ktorá môže ľuďom pomôcť zvládnuť emočné problémy. Na túto otázku odpovedali respondenti v 14 %, že im môže psychohygiena pomôcť, 41 % sa prikláňa k tomu, že čiastočne im môže byť psychohygiena nápomocná, 13 % vybralo odpoveď nie a 27 % respondentov nad touto možnosťou neuvažovalo. Na základe toho, že ľudia v 40 % nevedeli alebo neuvažovali nad možným prospechom využitím psychohygieny pre ich život a zvládanie ťaživej situácie, vidíme možnosti v šírení informácií o psychohygiene, jej uplatňovaní a prínose pre skvalitnenie života.

V závere sa chceme ešte dotknúť zistenia skutočnosti, ktorá sa zameriavala na dĺžku trvania depresívneho ochorenia u respondentov s touto diagnózou. V priemere sa opytovaní respondenti liečia takmer 7 rokov. Najdlhšie liečeným bol respondent s 18-ročným trvaním liečby. Tieto čísla sú ukazovateľom skutočnosti, že duševné ochorenia, vrátane depresívnych, sú ochoreniami chronickými, a teda aj nákladnými, čo sa týka ich liečby. Preto aj z tohto hľadiska je dôvod na hľadanie a skúšanie možností zlepšovania stavu, prežívania a uplatnenia týchto ľudí v spoločnosti a to aj s participačným spolupôsobením sociálneho pracovníka.

Depresia je rozšíreným duševným ochorením zasahujúcim do všetkých oblastí života človeka, preto klienti s týmto ochorením potrebujú komplexnú medziodborovú pomoc. Jej výskyt v najbližšej budúcnosti nebude mať klesajúci trend, skôr naopak.

V našej práci sme sa pozreli na možnosť využitia psychohygieny - súboru činností na podporu duševného zdravia - ako na zdroj skvalitnenia zdravia i každodenného života zdravých i chorých ľudí. Psychohygienu vnímame ako druh takých aktivít, ktoré je možné ponúknuť ako možné a efektívne nasmerovanie k svojpomocným riešeniam, predovšetkým v zdravotnej, ale i sociálnej, či inak ťaživej situácii človeka, nakoľko sa psychohygiena zaoberá aj vzťahom k sebe samému a k druhým ľuďom.

Autor: Mgr. Tatiana Braun

Zborník príspevkov z 5. konferencie psychológie zdravia, Bratislava, 2010 bol vydaný iba v elektronickej forme
Dostupnosť: http://www.prohuman.sk/psychologia/zbornik-prispevkov-z-konferencie-psyc...