Dobrovoľníctvom napomôcť vzdelávaniu sýrskych utečencov a utečeniek. Nielen počas korona-krízy

máj 6 2020

Slovenský dobrovoľník, Martin Pavelka, po roku práce s vnútorne presídlenými ľuďmi v Gruzínsku odišiel tentoraz do Turecka. Tam sa venuje aktivitám, ktoré majú napomôcť utečeneckej (prevažne sýrskej) komunite k začleneniu sa do spoločnosti. V nacionalistickom Turecku sú až štyri milióny utečencov a utečeniek, no počet organizácií, ktoré s nimi pracujú, je žalostne nízky a ich efektivita otázna. Martinova hostiteľská organizácia Small projects Istanbul je svetlou výnimkou. V dôsledku korona-krízy však musí pretaviť vzdelávacie aktivity do online podoby, pričom čelí viacerým výzvam.

Martin Pavelka pred sídlom svojej hostiteľskej organizácie Small Projects IstanbulMartin Pavelka pred sídlom svojej hostiteľskej organizácie Small Projects Istanbul

Už počas pôsobenia v gruzínskom osídlení Tserovani pochopil slovenský dobrovoľník, Martin Pavelka, že aj naďalej chce pôsobiť v sfére medzinárodného rozvoja. Program ‘EU Aid Volunteers‘ umožňuje vyslaným ľuďom stráviť rok v humanitárnom kontexte, čo bola pre neho veľká príležitosť a nová skúsenosť. Bol vyslaný ako senior koordinátor dobrovoľníkov a dobrovoľníčok do organizácie ‘Small projects Istanbul’ (SPI).

Sýrska komunita nežije v stanoch či preplnených táboroch

Small Projects Istanbul (SPI) sa snaží pomôcť utečeneckým rodinám z oblasti Stredného východu a severnej Afriky tým, že pre ne vytvorí bezpečné miesto na vzdelávanie a možnosti zabezpečenia obživy. Nejde iba o prácu s deťmi a mládežou, ale aj so ženami. Štyridsať sýrskych utečeniek pracuje v pridruženom sociálnom podniku Muhra, kde po absolvovaní tréningov (šitia, 3D tlače či počítačových zručností) tvoria šperky, oblečenie, čím si zabezpečia udržateľný zárobok.

Počas tvorivých aktivít s deťmi zo sýrskej komunity v organizácii SPIPočas tvorivých aktivít s deťmi zo sýrskej komunity v organizácii SPI

Hybnou silou organizácie SPI sú lokálni, ale aj zahraniční dobrovoľníci a dobrovoľníčky. Ich manažovanie má na starosti Martin, a popri tom stíha implementovať a monitorovať dvadsať aktivít pre komunitu na týždennej báze.

Martin Pavelka prichádzal denne do kontaktu s utečeneckými deťmi a mládežou, ktorí “nežijú v stanoch či preplnených táboroch. Naša komunita je v Istanbule už usadená, rodičia pracujú a deti posielajú do škôl. Medzi ich najväčšie problémy patria: sociálna stigma, nezamestnanosť, resp. otázka zamestnateľnosti a nedostatok financií,“ opisuje svojich klientov a klientky slovenský dobrovoľník.

Celkovo je v projektoch SPI registrovaných vyše dvestopäťdesiat rodín, pričom každá z nich má v priemere štyri deti. Pochádzajú z Iraku, Egypta, Maroka a Palestíny, no zhruba dvesto rodín pochádza priamo zo Sýrie. Títo utečenci a utečenky však majú status ‘Utečenec s dočasným povolením na pobyt‘. To znamená, že turecký štát ich môže hocikedy poslať naspäť do Sýrie, čo sa aj podľa Martina deje.

Skupinka lokálnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, ktorých koordinuje Martin Pavelka v organizácii SPISkupinka lokálnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, ktorých koordinuje Martin Pavelka v organizácii SPI

Príbehy utečencov a utečeniek ako fragmenty z akčného filmu

Členovia a členky sýrskej komunity si prešli neľahkou cestou úteku z domoviny pred vojnou a prenasledovaním. No a teraz majú zasa problémy s integráciou do tureckej spoločnosti. Neradi hovoria o svojej minulosti, keďže tá v nich ešte stále žije. „Keď mi občas priatelia zo Sýrie opisujú svoje príbehy, znejú takmer ako fragmenty z akčného filmu, hoci to bola krutá realita. Napriek tomu sa však vedia tešiť aj z maličkostí, na čo my zo ‘západnej civilizácie‘ často zabúdame. Klienti a klientky ma pozývajú k sebe domov, ponúkajú ich tradičné jedlo, čaj a tešia sa interakcii, záujmu,“ opisuje nadobudnuté vzťahy Martin Pavelka.

Často izolovaní utečenci a utečenky bez kontaktov a najmä bez znalosti reči majú problém dostať k relevantným informáciám. Nevedia, kam sa majú obrátiť v prípade potreby, a aké sú ich práva, prípadne kde hľadať pomoc. „Turecká byrokracia je neskutočná. Vybavenie jedného potvrdenia o pobyte, či registrácia zahraničného mobilu môže trvať aj šesť mesiacov. To zákonite znamená vysoké výdavky a pátranie po úradoch, ktoré sú od seba vzdialené niekoľko hodín cesty,“ opisuje administratívne bariéry slovenský dobrovoľník. Jedným z cieľom organizácie ‚Small projects Istanbul’ je preto poradenstvo a sprostredkovanie relevantných informácií tejto komunite.

Majú v sebe obrovský potenciál, no náboženské, kultúrne či rodové normy im ho nedovoľujú využiť naplno. Zabraňujú interakcii medzi chlapcami a dievčatami už od ranného veku. Tí potom nie sú schopní medzi sebou komunikovať, čo len prehlbuje rozdiely medzi nimi.

Spätná väzba od detí z utečeneckej komunitySpätná väzba od detí z utečeneckej komunity

Dopady a dosahy korona-krízy na ľudské životy

Martin Pavelka sa aj napriek mimoriadnej situácii rozhodol ostať v Istanbule, ktorý „je momentálne mojím pôsobiskom a aj mojím domovom. Celkovo život v metropole stíchol, no úplne ešte nezastal,“ zdôvodňuje svoje rozhodnutie slovenský dobrovoľník. Neziskové organizácie často fungujú vďaka grantom od západných donorov. Ako však bude fungovať celá sféra rozvojovej pomoci, resp. spolupráce počas pandémie (a najmä po jej skončení) je na dlhú diskusiu s nejasným záverom.

Koronavírus zasiahol nielen jeho hostiteľskú organizáciu, ale aj prijímateľov a prijímateľky pomoci, teda utečeneckú komunitu. „Mnoho rodín stratilo prácu a príjem. Ako organizácia sa preto snažíme nájsť spôsoby, ako im sprostredkovať aspoň nejakú finančnú pomoc od štátu alebo od súkromných donorov. Zároveň sme našej komunite začali rozdávať záchranné potravinové balíčky,“ opisuje aktuálne aktivity SPI Martin Pavelka.

Momentálne má na starosti spustenie online aktivít pre deti a mládež. SPI pomáha pri výučbe turečtiny, s domácimi úlohami aj s kreatívnymi aktivitami. „Online komunikacia má síce svoje obmedzenia a limity, no nevzdáme to. Vidím, že aj toto je obrovskou pomocou rodičom a odbúrava rodinám značný stres pri domácom učení,“ tvrdí odhodlaný Slovák v Istanbule.

Dobrovoľníctvo obohacuje človeka profesne aj osobnostne

Martin pavelka pracuje vo veľmi rozmanitom, medzinárodnom tíme. Snaží sa preto svoje myšlienky vysvetľovať jednoducho a nepodliehať zažitým normám a presvedčeniam. Radšej sa vždy plne započúva do toho, čo mu ľudia hovoria bez potreby presviedčať ich o ‘svojej pravde‘. „Vďaka medzikultúrnej citlivosti a komunikácii si môžem budovať vzťahy – ako pracovné, tak aj osobné. Okrem odolnosti a vnútornej sile som v sebe objavil aj vynaliezavosť a schopnosť pracovať s obmedzenými zdrojmi,“ vyratúva nadobudnuté zručnosti EU Aid dobrovoľník.

Pracovať s ľuďmi, ktorí majú kompletne iné zmýšľanie, je vždy veľká výzva. „Žiť v kontexte iných kultúr je skvelý spôsob, ako si uvedomiť, koľko toho ešte nevieme, koľko je na svete kultúr, aj to, že všetci sme navzájom prepojení,“ objasňuje pozitíva globálneho dobrovoľníctva v nízkopríjmových krajinách Martin Pavelka. Zároveň upozorňuje, že „treba sa naučiť vystúpiť z komfortnej zóny a nechcieť za krátky čas zachrániť celý svet. Ilúzie a prehnané očakávania od dobrovoľníckeho pobytu musia ísť stranou. Inak sa môže dostaviť veľké sklamanie.“

Aj slovenský dobrovoľník tvárou migrácie

Pojmy ako: migrant, azylant či utečenec počúvame z každej strany bez toho, aby sme im správne rozumeli. Migrant zväčša dobrovoľne prekračuje hranice vlastného štátu kvôli práci, štúdiu, či dobrovoľníctvu (ako teraz Martin). Utečenci a utečenky z domova utekajú pred vojnou, stratou slobody, inak by im hrozila smrť, mučenie, väzenie (ako jeho klientom a klientkám).

„Médiá a vzdelávacie inštitúcie by mali niesť zodpovednosť za podávanie neskreslených informácií k téme migrácie. Žiaľ, veľakrát je opak pravdou a len veľmi extrémne situácie dostanú priestor na titulkách bulvárnych novín,“ upozorňuje slovenský dobrovoľník. Zároveň pripomína, že čoraz väčší vplyv na naše fungovanie má fenomén zmeny klímy. „Práve ten v istom bode prispeje aj k migrácii ľudí zo Slovenska v rámci krajiny alebo do iných štátov. Potom migráciu (na vlastnej koži) azda pochopíme,“ dodáva Martin Pavelka, ktorý by pokojne mohol byť jednou z tvárí migrácie v rámci kampane Platformy rozvojových organizácií Ambrela. Tá sa práve kampaňou ‘Tváre migrácie‘ snaží slovenskej verejnosti vysvetliť tému migrácie cez optiku Globálnych cieľov.

„Keď osobne spoznáte pár utečencov a utečeniek, čo prišli do Európy napríklad z Blízkeho východu, sami pochopíte, že na ľudskej úrovni sme si rovní. No predsudky sú zakorenené hlboko v nás všetkých,“ pripomína Martin Pavelka. Ak občianska spoločnosť, médiá a samosprávy nezačnú inciovať osvetu a vzdelávanie v smere búrania mýtov, zmena podľa neho nenastane.

V posledných rokoch sa vďaka cestovaniu, študijným pobytom a globalizácii aj v našom regióne veľa zmenilo. „Napríklad starkí sa cez zážitky svojich vnukov a vnučiek pomaly oboznamujú s témou rozmanitosti, inakosti, citlivosti voči iným kultúram. Veľmi si prajem, aby globálna pandémia koronavírusu tento dobre naštartovaný prerod nespomalila,“ dodáva optimisticky na záver slovenský pracovník so sýrskou mládežou v Turecku.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Martin Pavelka a Small projects Istanbul
Článok vznikol v rámci projektu SDGs and Migration – Multipliers and Journalists Addressing Decision Makers and Citizens in the EU’, financovaného z programu Európskej únie pre vzdelávanie a zvyšovanie povedomia (DEAR). Za obsah článku nesie výhradnú zodpovednosť Ambrela, a nemusí nevyhnutne odrážať názory EÚ.