Významnou oblasťou skúmania v pozitívnej psychológii je spokojnosť so životom, pričom najsilnejším prediktorom je životná zmysluplnosť a faktory ako sila ega, optimizmus, sebaúcta, prítomnosť pozitívnych vzťahov a i. Reker a kol. (1988) potvrdil silný vzťah medzi duševnou pohodou v celoživotnom vývine vo vzťahu k životnej zmysluplnosti. Halama (2001) skúmal na vzorke 168 študentov z rôznych bratislavských univerzít s priemerným vekom 20 rokov pomocou niekoľkých dotazníkov životnej zmysluplnosti (PIL, Index zmyslu života, LRI a tiež škálou spokojnosti podľa Lewisa) vzťah medzi duševnou pohodou a životnou zmysluplnosťou. Výsledky pozitívne korelovali, a tak potvrdili teoretické koncepcie týkajúce sa zmyslu života. Ľudská tendencia nájsť a realizovať vo svojom živote zmysel sa chápe ako silná motivačná sila, ktorá si žiada naplnenie, čo pri jej realizácii prispieva k duševnej pohode. Systém hodnôt a cieľov u človeka prispievajú k dynamike napĺňania existenciálnych potrieb, dochádza nielen k osobnostnému rastu, ale aj k regulácii aktivity a emocionálnych stavov, čo sa odráža v prežívaní subjektívnej spokojnosti.

Grantova studie

40 let před Antonovským a 60 let před vyhlášením tzv. pozitivní psychologie představil Arlie V. Bock projekt zamýšleného výzkumu jako alternativu k současné medicíně, ve které se... „doktoři tradičně zabývají svými pacienty v momentě, kdy se u nich objeví nejrůznější potíže. Oddělení hygieny navrhuje jiný postup a bude se snažit analyzovat síly, jejichž výsledkem jsou normální zdraví muži... je nezbytné provést systematický výzkum toho, jak si lidé vedou dobře a vede se jim dobře...“ (Prohlášení pro tisk v září 1938, podle Vaillant, 1995, s. 41).

Abstrakt: Téme syndrómu vyhorenia (ďalej BO) je v ostatných troch desaťročiach venovaná cyklicky veľká pozornosť. Prevažná väčšina štúdií sa orientuje na emocionálne prežívanie a na vplyv BO na psychiku človeka, väčšinou v súvislosti s náročnými situáciami v intenzívnej medicíne avu pomáhajúcich profesiách. Pribúdajú štúdie, zaoberajúce sa problematikou vplyvu najmä pracovného stresu na BO i mimo pomáhajúcich profesií, na zdravotný stav, pozornosť sa venuje medzipohlavným rozdielom v reakcii na stres. V prvej časti príspevku je prehľad z výberu aktuálnych dostupných literárnych zdrojov zaoberajúcich sa najmä fyziologickou odozvou stresu a vplyvu BO na zdravotný stav organizmu. V druhej časti práce autor prezentuje výsledky psychologickej štúdie, použitej z nepublikovaných materiálov pre výskumný grant ÚEE SAV v Bratislave. Autor nebol oficiálnym členom výskumného týmu.

Abstrakt:
Úvod: Čoraz väčšia pozornosť sa v súčasnosti venuje výskytu a prevencii syndrómu vyhorenia nielen u dospelých ale tiež u študentov. Štúdium, hoci nie je prácou v klasickom zmysle, takisto vyžaduje pravidelnú účasť na povinných aktivitách a je tiež prítomný výrazný tlak na kvalitu výsledkov. Osobnostné charakteristiky ako sebahodnotenie a „sense of coherence“(zmysel pre integritu) môžu byť dôležitými faktormi ovplyvňujúcimi individuálne schopnosti zvládnuť vyhorenie. Skúmali sme vzťah medzi spomínanými faktormi u univerzitných študentov pomáhajúcich profesií.
Metódy: Výskumu sa zúčastnilo 75 univerzitných študentov: 48 študentov psychológie (priemerný vek 21,1±3,3; 29 % mužov) a 27 študentov ošetrovateľstva a verejného zdravotníctva (19,8±1,7; všetko ženy). Na meranie úrovne syndrómu vyhorenia sa použila Škála syndrómu vyhorenia v škole (SBI); ďalej sa použili Antonovského škála SOC - škála zmyslu pre integritu a Rosenbergova škála sebaúcty (RSS). Na štatistické spracovanie údajov sa použila lineárna regresia.
Výsledky: Do lineárneho regresného modelu boli zaradené vek a rod ako možné intervenujúce premenné, hladina sebaúcty (RSS) a zmysel pre integritu ako možné prediktory, a hladina syndrómu vyhorenia (SBI) ako závislá premenná. Syndróm vyhorenia bol signifikantne predikovaný len úrovňou zmyslu pre integritu (β= -0.35; 95% CI: -0.45,-0.32), avšak nie sebaúctou (β= -0.05; 95% CI: -0.65,0.46).
Závery: Je pravdepodobné, že copingové stratégie využívané pre plnení študijných povinností budú významne súvisieť so stratégiami používanými neskôr v práci, a teda zlepšovanie zručností zvládania stresu u študentov je užitočné v prevencii neskoršieho výskytu syndrómu vyhorenia.
Kľúčové slová: syndróm vyhorenia, sebaúcta, zmysel pre integritu (sense of coherence), študenti pomáhajúcich profesií.
Poďakovanie: Výskum bol podporený Vedeckou grantovou agentúrou MŠ SR a SAV na základe projektu č. VEGA-1/0232/10.

Abstract:
Background: Research is recently focusing on prevalence of the burnout syndrome not only among adults, but also among students; despite of the fact that study is not a real work; it requires regular mandatory structured activities and expected achievement. Personality characteristics, such as self-evaluation and sense of coherence might be important factors influencing the individual abilities to cope with the burnout. We examined the relationship between mentioned factors among university students of helping professions.
Methods: 75 university students were included: 48 psychology students (mean age 21.1±3.3;29.8 % of males), and 27 students of nursing and public health (19.8±1.7;all females). SBI (School Burnout Inventory) was used for assessing the burnout levels and SOC (Sense of Coherence questionnaire) was also employed. Linear regression models were used.
Results: After controlling for the effect of age and gender; burnout syndrome was significantly predicted only by sense of coherence (β= -0.35; 95 % CI: -0.45,-0.32), but not by self-esteem (β= -0.05; 95% CI: -0.65,0.46).
Conclusions: It is probable, that strategies of coping with study requirements will be significantly associated with the coping strategies later applied at work; and thus improving stress managing competences among students will be useful in prevention of later burnout syndrome onset.
Key words: burnout syndrome, self-esteem, sense of coherence, students of helping professions.
Acknowledgement: This work was supported by the VEGA research grant agency under Contact No. VEGA- 1/0232/10.

Krízová intervencia spája viac druhov odbornej pomoci, či už ide o pomoc psychologickú, lekársku, sociálnu alebo právnu. Krízová intervencia pomáha klientovi na ceste k zmene ku kvalitnejšiemu a hodnotnejšiemu životu. Realizuje sa zvyčajne v prípadoch, keď je klient v ohrození bezprostredne či s krátkym časovým odstupom po traumatickej udalosti. V najvšeobecnejšom slova zmysle termín kríza v nás vyvoláva negatívnu citovú odozvu či sme v role krízového pracovníka, rodiča, manžela atď.

Úvod

Interakcie a komunikácia pri práci s ľuďmi v profesijnom živote kladú na človeka mnohé odborné, etické ale aj emocionálne nároky. Interakcia a komunikácia sú najzákladnejšími charakteristikami ľudskej spoločnosti. Tieto prvky sociálnych väzieb medzi sebou interferujú a sú neoddeliteľnou súčasťou práce zdravotníka.
Podmienkou zmysluplnej a efektívnej liečby je správna komunikácia medzi lekárom a pacientom. Ak pacient neporozumie podstate svojej choroby, nerozumie liečbe svojej choroby, nemá dôveru k lekárovi a ošetrujúcemu personálu, môžu byť dosiahnuté liečebné výsledky rozčarovaním pre obe strany.

Úvod

Kardiovaskulární onemocnění (KVO) jsou již od druhé poloviny 20. stol. stále nejčastější příčinou mortality ve světě, přičemž až 80 % předčasných úmrtí na KVO je identifikováno jako preventabilních (WHO, 2009).
Již více než půl století je v této souvislosti studován vztah mezi psychologickými, sociálními a behaviorálními proměnnými a rizikovými faktory KVO.

Cílem podpory zdraví (health promotion) je umožnit občanům zvýšit vlastní aktivní účast, odpovědnost a kontrolu ve vztahu k vlastnímu zdraví.
Podle dokumentů WHO jde o proces, umožňující lidem zvýšit kontrolu nad jejich zdravím a jeho determinantami a tím posílit jejich zdraví (Bangkokská Charta podpory zdraví v globalizovaném světě, WHO, 2005).
Neznamená tedy pouze odpovědnost zdravotnictví, ale vyjadřuje individuální ovlivnitelnost zdraví a odpovědnost za ně prostřednictvím způsobu realizace jednotlivých součástí životního stylu a jeho reflexe v osobní pohodě (well-being) a chování (Ottawská charta, 1986).

Abstrakt: V práci sa zaoberáme vzťahom medzi otvorenosťou komunikácie o ochorení dieťaťa zo strany rodičov a úzkosťou, vybranými aspektmi kvality života z hľadiska zdravia, zvládaním u dospievajúcich vo veku 12 - 18 rokov. Sekundárne sa zameriavame na vzájomný vzťah medzi kvalitou života z hľadiska zdravia a stratégiami zvládania u onkologicky chorých dospievajúcich. Podľa našich zistení otvorenosť v komunikácii zo strany rodičov nemá žiaden vplyv na mieru úzkosti u dospievajúcich onkologických pacientov, jej pozitívny vplyv sa ukázal pri niektorých aspektoch kvality života z hľadiska zdravia a pri zvládaní. Pri zvládaní problémov súvisiacich so zníženou kvalitou zdravia z hľadiska zdravia volili onkologicky chorí dospievajúci skôr aktívny prístup.
Kľúčové slová: otvorenosť v komunikácii o ochorení, úzkosť, kvalita života z hľadiska zdravia, zvládanie.

Radi by sme Vás pozvali pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu páchanému na ženách (25. november 2012) na verejné zhromaždenie pod názvom „Vypískajme násilie“ vo viacerých mestách na Slovensku. V Martine sa uskutoční 25. 11. o 18hod pred OC Tulip pod záštitou MVO Fenestra a oz Žena v tiesni. Cieľom aktivity je vytvárať na Slovensku priestor, v rámci ktorého má slovenská verejnosť možnosť vyjadriť odmietavý postoj k násiliu páchanému na ženách symbolickým vypískaním násilia. Takéto aktívne vyjadrovanie odmietavého postoja proti násiliu páchanému na ženách prispieva k znižovaniu tolerancie voči násiliu páchanému na ženách v našej spoločnosti. Takýmto spôsobom chceme podporiť ľudí aby neboli ľahostajní, aby sa angažovali a konali.

Alžbeta Brozmanová Gregorová, Danka Žilinčíková a kol.

ÚVOD
„Dieťa opustené rodičom po pôrode nie je žiadny predmet charity, ale občan Slovenskej republiky a Európskej únie s riadnymi právami ako všetci ostatní, a teda aj s právom na život v rodine, v láskyplnom prostredí, s právom na rovnosť príležitostí na kvalitný život.“

Abstrakt: Mnohí autori zaoberajúci sa etiológiou nelátkových patologických závislostí sa prikláňajú k názoru, že práve dedičnosť je jedným z biologických faktorov zodpovedných za prítomnosť tejto problematiky v ľudskej populácii. Podstatou článku je polemika smerujúca k zisteniu, či možno daný názor považovať za holý fakt, alebo len akúsi polopravdu, či dokonca absolútny mýtus. Možnou odpoveďou na predloženú otázku sú výsledky v záujme odhalenia pôvodu celej záležitosti uskutočneného prieskumu, ktoré sa prostredníctvom tohto príspevku ponúkajú všetkým v rámci analyzovanej témy poznania chtivým čitateľom.
Kľúčové slová: nelátkové patologické závislosti

Ľudia charakterizovaní určitou inakosťou sú často opradení rôznymi mýtmi. Podobne si vymýšľame legendy a príbehy aj o národoch či kmeňoch, o ktorých máme málo informácií. Vieme my napríklad to, či skutočne existujú ľudožrúti – t. j. ľudia, ktorí naozaj konzumujú ľudí? Cieľom tohto článku nie je zamýšľať sa nad neznámymi kmeňmi a spôsobom ich stravovania, ale skôr priblížiť (pedagógom, poradenským pracovníkom, psychológom a verejnosti) to, ako fungujú ľudia so zrakovým postihnutím, čo úplne pochopiteľne môže byť pre niekoho, v dôsledku nedostatku informácií, možno porovnateľné hoci aj s už spomínaným ľudožrútom. Vieme my vôbec, kto vlastne sú ľudia so zrakovým postihnutím – sú to len nevidiaci? Naozaj veríme v to, že títo ľudia majú prirodzene lepší sluch alebo „vidia“ srdcom? Ako a o čom s nimi komunikovať?

V súčasnom období sa otvorili témy vysokých škôl, postavenia učiteľov vysokých škôl, a to najmä v ohlasovanej príprave novely príslušného zákona o vysokých školách. Súčasťou prístupov médií a verejnosti, skôr z oblasti mimo vysokých škôl, sa stávajú kampane zamerané na diskreditáciu konkrétnych osôb, s cieľom politizovať postavenie niektorých vysokých škôl, vysokoškolských učiteľov a funkcionárov.

Občiansky parlament, o.z. je celoslovenská platforma aktivistov, nepolitické združenie odborníkov a organizácii. Pôsobí na celom území Slovenska prostredníctvom svojich občianskych poslancov. V každom okrese Slovenska je jeden občiansky poslanec, ktorý sa zaoberá problémami a charakteristikami daného regiónu. Občiansky poslanec je fyzická osoba, ktorá má mandát od minimálne desiatich organizácii, občianskych združení, neziskových organizácii, klubov alebo miestnych samospráv. Po svojom prvom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 21. apríla 2012 kooperujú poslanci občianskeho parlamentu s organizáciami a aktivistami v regiónoch a tvoria a postupne rozbiehajú Program morálnej, hospodárskej, kultúrnej a vzdelanostnej obnovy krajiny.