Etiópia má za sebou dlhoročný turbulentný politický vývin a na svojom konte žiadnu históriu demokracie, na ktorú by mohla nadväzovať. A tak napriek sľubným demokratizačným reformám a oceneniam zo zahraničia spadla opäť do priepasti autoritárstva, ktoré v novembri 2020 vyvrcholilo v etnicky podmienené násilie a následnú humanitárnu katastrofu na severe krajiny – v regióne Tigraj.

Slovenské mimovládne organizácie (väčšinou členské, pozorovateľské a partnerské organizácie platformy Ambrela) počas druhého mesiaca vojenskej invázie a humanitárnej krízy na Ukrajine prepravili na územie svojho východného suseda ďalších vyše sedemsto ton humanitárnej pomoci. Distribúcia pomoci je stále možná vďaka solidarite slovenského obyvateľstva.

Od začiatku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu pôsobí Platforma rozvojových organizácií – Ambrela, zastrešujúca 29 humanitárnych, rozvojových a vzdelávacích organizácií na Slovensku, ako koordinátor pracovnej skupiny pre oblasť humanitárnej pomoci. Platforma Ambrela tiež zbiera a vyhodnocuje informácie od svojich členov (ako napríklad: Človek v ohrození, Slovenská katolícka charita, Nadácia Integra, ADRA Slovensko, saleziánske SAVIO) a ich ukrajinských partnerov, aby s údajmi vedeli ďalej presadzovať účinnú distribúciu pomoci v regióne. Organizácie Ambrely spolu s miestnymi partnermi totiž pomáhajú nielen utečencom a utečenkám z Ukrajiny na slovenskej strane hraníc, ale adresne distribuujú humanitárnu pomoc aj priamo na území nášho východného suseda. Hneď v marci prepravili slovenské mimovládne organizácie na územie Ukrajiny 709 ton humanitárnej pomoci. Za mesiac apríl ide o podobne vysoké číslo.

Cieľom osvetovej kampane Ambrely s názvom ‘Tváre migrácie‘ v rámci trojročného projektu 'Globálne ciele a migrácia' je rozšíriť povedomie Slovákov a Sloveniek o rôznorodosti, tolerancii a vysvetliť dôvody i výhody spolunažívania ľudí z odlišných kultúr cez konkrétne životné príbehy. Musíme tiež nahlas hovoriť o dôvodoch aj spôsoboch migrácie (prevažne tej nútenej) a ukázať, čo zažívajú ľudia na úteku pred vojnou a prečo im treba pomôcť. Od konca februára, kedy začala ruská vojenská invázia na Ukrajine, sa téme utečenectva nedá vyhnúť – pýtajú sa na ňu deti a mladí doma i v škole – na čo vhodne zareagovali svojimi aktivitami naše členské, pozorovateľské i partnerské organizácie, ako aj samotný sekretariát Ambrely.

Jednou z projektových aktivít je aj vydanie materiálu pre školy: ‚edu kit’ s podporou EÚ cez program DEAR aj SR cez SlovakAid.
K stiahnutiu a prečítaniu je tu v PDF: https://tvaremigracie.ambrela.org/wp-content/uploads/2022/04/Edu_kit_Amb...

Možnosti ako sa aktívne zapojiť do humanitárnych aktivít pomoci Ukrajine. Registrovanie dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, pripravených pomôcť. Finančné zbierky našich organizácií na pomoc obyvateľstvu Ukrajiny. Infolinky, poradenstvo a pomoc v oblasti duševného zdravia a ďalšie informácie nájdete na stranke Ambrely: https://ambrela.org/spravy/pomahajte-s-nami-na-ukrajine/

Ambrela na stránku pridáva postupne zoznamy aktivít, ktoré organizácie práve teraz v rámci pomoci Ukrajine realizujú a ich zbierky pomoci, ktoré môžete podporiť. Zároveň uvádza aj kontakty či formuláre pre prípad, že by ste chceli okrem finančných darov prispieť priamo svojím fyzickým dobrovoľníctvom, alebo poskytnutím ubytovania pre ľudí na úteku.

Platforma Ambrela, združujúca 28 významných humanitárnych a rozvojových organizácií v SR, podrobne sleduje situáciu, ako aj potreby na Ukrajine, a vyjadruje solidaritu s obyvateľkami a obyvateľmi nášho východného suseda. Priama vojenská invázia, ktorá sa vo štvrtok 24. februára 2022 začala, znamená pre obyvateľstvo Ukrajiny deštrukciu, množstvo mŕtvych, zranených a aj veľké počty ľudí na úteku.
V tejto situácii vieme využiť naše odborné kapacity a poskytnúť pomoc tým, ktorí to potrebujú. Práve preto sme v rámci Pracovnej skupiny Ambrely pre humanitárnu pomoc (PS HP) okamžite pripravili a zaslali výzvu vláde SR (konkrétne predsedovi vlády, Eduardovi Hegerovi, a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí, Ivanovi Korčokovi) k téme poskytovania humanitárnej pomoci Ukrajine.

V roku 2015 súhlasilo 193 vlád z celého sveta (vrátane všetkých členských štátov EÚ) s Agendou 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj a s Globálnymi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (SDGs). ‘Leave No One Behind / Nenechať nikoho pozadu’, je základnou zásadou agendy a zahŕňa prísľub dostať tých najviac zraniteľných, utláčaných a z okraja záujmu spoločnosti čo najviac do popredia. Každý, kto v médiách sledoval scény z utečeneckých táborov na gréckych ostrovoch, však môže vidieť, že utečenci a utečenky sú stále medzi tými najviac zatláčanými do úzadia.

Veľa sa diskutuje o význame onej zásady ‘Nenechať nikoho pozadu’. Utečenci a utečenky však v tejto diskusii väčšinou nefigurujú. Všetkým musí byť jasné, že ciele Agendy 2030 sa nedosiahnu, ak EÚ nezmení svoje politiky a postupy, týkajúce sa utečencov, utečeniek, a neuzná ich ľudské práva. Organizácia Global Call to Action Against Poverty (GCAP) preto vydala správu 'SDGs and Migration in the European Union' / ‘Globálne ciele a migrácia v EÚ‘, aby podrobnejšie analyzovala prepojenie cieľov udržateľného rozvoja a situácie utečencov, utečeniek v EÚ.

Platforma rozvojových organizácií Ambrela vydala koncom roka 2021 štúdiu, venujúcu sa príspevku medzinárodného rozvojového dobrovoľníctva k napĺňaniu Globálnych cieľov (SDGs) a Agendy 2030. Čiastočne sa opiera aj o výskum, do ktorého sa zapojili členovia Ambrely, pripravujúci a vysielajúci mladých ľudí zo SR na svoje dobrovoľnícke pobyty do krajín Globálneho Juhu. Za poslednú skoro dekádu ich bolo takto vyslaných už dvesto a výjazdy úplne neochromila ani pandémia Covid-19.

Autorka: Zemanová Nikola

Abstrakt: Cieľom práce je bližšie nazrieť do problematiky genocídy Rohingov v Mjanmarsku. Práca začína popisom etnickej skupiny Rohingov, spolu s krátkou exkurziou do ich minulosti, nakoľko práve ich história a dôkazy o ich historickej prítomnosti na území Mjanmarska sú dôležitými komponentmi krízy v danom štáte. Genocída Rohingov v Mjanmarsku je konflikt, ktorému sa napriek signatárskym väzbám Mjanmarska k rôznym medzinárodným ľudskoprávnym dohovorom celý svet len prizerá.
V práci dokazujeme a bližšie približujeme genocídu páchanú na Rohingoch v rámci modelu desiatich etáp genocídy, ktoré spísal profesor venujúci sa výskumu štúdia a prevencie genocídy, menom: Gregory H. Stanton.
Kľúčové slová: Rohingovia, Mjanmarsko, Barma, genocída, Tatmadaw

Platforma Ambrela hodnotí v správe AidWatch systém zahraničnej pomoci SR

Ani v roku 2020 sa Slovensko nepriblížilo k svojmu medzinárodnemu záväzku vynaložiť na rozvojovú spoluprácu finančné prostriedky vo výške 0,33 % hrubého národného dôchodku. Z minuloročného príspevku 124,5 mil. eur tvorí takmer 20 mil. eur tzv. ‘nafúknutá‘ pomoc, napríklad vo forme odpustenia 30-ročného dlhu Srbsku. Núdzni ľudia v krajinách Globálneho Juhu však našu solidaritu potrebujú teraz viac, než kedykoľvek predtým.

AidWatch je správa Platformy rozvojových organizácií – Ambrela, ktorá opisuje a hodnotí systém rozvojovej spolupráce – ODA SR (z angličtiny Official development assistance) vrátane jeho procesov, míľnikov, ale aj stanovených a dosiahnutých cieľov v roku 2020. Ponúka tak unikátny a kritický pohľad, ale aj odporúčania pre oblasť rozvojovej spolupráce a globálneho vzdelávania zo strany občianskej spoločnosti.

Prirovnanie sumy vynaloženej na bilaterálnu pomoc za rok 2020

Veľmi pozorne sledujeme nevyspytateľnú situáciu v bývalej programovej krajine Oficiálnej rozvojovej spolupráce (ODA) SR - Afganistane, a oceňujeme pomoc, ktorú sa Slovensko rozhodlo ponúknuť. Niekoľko slovenských mimovládok, venujúcich sa téme migrácie a integrácie (Mareena, Liga za ľudské práva), poprosilo vedenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR o zváženie rozšírenia pomoci ďalším ľuďom, ktorí sa na ne obrátilo. Slovensko by v tejto náročnej a životy ohrozujúcej situácii malo zvážiť poskytnutie okamžitej pomoci väčšej skupine núdznych v ohrození.

Foto: Lukáš Zajac

Globálna pandémia COVID-19, možno ešte viac ako predchádzajúce krízy, poukazuje na opodstatnenosť rozvojovej spolupráce ako prejavu solidarity a napĺňania globálnych cieľov, ako sú znižovanie chudoby, nerovností a riešenie konfliktov vo svete. Ako však ukazuje stanovisko rozvojovej platformy Ambrela ku vládou schválenej Správe o rozvojovej spolupráci SR vo svete: Slovensko naplno nevyužíva svoj potenciál pri riešení globálnych výziev a v plnení medzinárodných záväzkov je stále pozadu.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dňa 14. apríla publikovala výročnú správu o výdavkoch na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) zo strany darcov – členov Výboru pre rozvojovú spoluprácu (OECD/DAC) za rok 2020. Podľa uvedených čísel ide o viac než 25 % nárast pomoci zo strany inštitúcií EÚ, ktoré boli zmobilizované v reakcii na boj s pandémiou COVID-19. „Tieto čísla poskytujú prvý hmatateľný dôkaz o dosahu globálnej pandémie Covid-19 na oficiálnu rozvojovú pomoc EÚ. V absolútnych číslach sa podľa správy OECD/DAC pomoc EÚ v porovnaní s rokom 2019 zvýšila, no tento nárast je však hlavne výsledkom poklesu hrubého národného dôchodku, vyvolaného globálnou pandémiou,“ vysvetľuje Daniel Kaba, výkonný tajomník Platformy rozvojových organizácií – Ambrela.

Humanitárna intervencia Nadácie Integra

Výdavky na rozvojovú pomoc v roku 2020 vzrástli pre mobilizáciu v boji proti Covid19

Od roku 2015 Slovensko zaznamenalo nárast počtu cudzincov a cudziniek, a k 31. 12. 2019 ich žilo v SR celkovo 143 075, čo je stále len 2,62 % celkovej populácie SR. V absolútnych číslach medzi rokmi 2015 a 2019 ide o nárast o 58 288 cudzincov a cudziniek, pričom ide najmä štátnych príslušníkov tretích krajín.

Predkladaná monitorovacia správa s názvom Monitorovacia správa Ambrely o napĺňaní Agendy 2030 a riešení migrácie v SR (2015 – 2019) od autorskej dvojice Zuzana Števulová a Daniel Kaba porovnáva situáciu a vývin v oblasti migrácie s ohľadom na priority a ciele Agendy 2030. Zameriava sa na obdobie rokov 2015 – 2019, nezaoberá sa teda situáciou, ktorú spôsobila pandémia COVID-19.

Migrácia je dnes vysoko polarizujúca téma, ktorá rozdeľuje spoločnosti a politickým kandidátom vyhráva, respektíve prehráva volebné súboje. Sama osebe nie je „problém“, ktorý je potrebné vyriešiť, a nie je ani „riešením“ pre iné problémy, ktoré už máme. Čo je naopak potrebné, sú politické a legislatívne štruktúry, ktoré vytvárajú efektívne nástroje na riadenie migrácie tak, aby bola čo najviac prospešná pre všetky zúčastnené strany.

Líder projektu Globálne ciele a migrácia, Diakonie ČCE – Stredisko humanitárnej a rozvojovej spolupráce, vo feburári zverejnil krátke video na tému klimatickej migrácie, čím zároveň odštartoval národnú osvetovú kampaň‚Páli Vás to?‘. Video zobrazuje situáciu v Kambodži, kde Diakonie dlhodobo pôsobí. Kambodža patrí medzi krajiny juhovýchodnej Ázie, ktoré sú najviac ohrozené negatívnymi dosahmi zmeny klímy, ktorá je jedným z významných ‚push‘ faktorov pracovnej migrácie v krajine.