Začiatkom leta 2017 som sa vydala do Srbska a pôsobila tam ako dobrovoľníčka v svoch utečeneckých táboroch. Moje kroky smerovali na severozápad Srbska – do Šidu na hraniciach s Chorvátskom. Vycestovala som sem v rámci českého spolku Pomáhejme lidem na útěku (PLNU), ktorý v oblasti pomoci utečencom pôsobí už druhý rok. Jeho cieľom je zlepšovať podmienky ľudí v táboroch, zároveň šíriť osvetu o tejto problematike v Českej republike.

Obyvatelstvo starodávného Kurdistánu, horské krajiny ležící na jihovýchodě Turecka, zahrnující také severní oblasti Iráku, Íránu a Sýrie v poslední době poměrně hlasitě usiluje o vlastní stát. Loni na podzim proběhlo v iráckém Kurdistánu referendum o nezávislosti. Přineslo referendum zlepšení či zhoršení jejich postavení v Iráku? A kdo se postavil na jejich stranu?

Označení Kurdistán je pouze geografické pojmenování území, na kterém Kurdové žijí. Tato oblast je téměř 400 tisíc km2 velká (asi 5x větší než Česká republika) a žije zde více než 30 milionů Kurdů. V tomto článku se zaměříme na irácké Kurdy, kteří tvoří jednu pětinu irácké populace žijící především na severu země.

Válku, probíhající na území dnešní Bosny a Hercegoviny, ukončila po čtyřech letech krvavých střetů v roce 1995 Daytonská mírová dohoda. Laicky bychom se tak mohli domnívat, že více než dvacet let poté je situace v této krásnou přírodou oplývající balkánské zemi přinejmenším politicky a hospodářsky stabilizovaná. Přítomnost mezinárodních institucí a potřeba existence místní organizace Nansen Dialogue Centre však naznačují něco jiné.

Všeobecná zdravotní péče (Universal Health Coverage - UHC) je součástí Cílů udržitelného rozvoje. Jak asi probíhá implementace UHC konceptu v Thajsku? Může implementace reformy zdravotní péče napomoci i chudším obyvatelům? Změnila se situace ve zdravotnictví v této rozvojové zemi či nikoliv a v čí prospěch?

Podle zprávy Světové zdravotnické organizace (WHO) z roku 2010 neměla na počátku 21. století přístup ke kvalitní zdravotní péči téměř jedna miliarda obyvatel na celém světě. Někteří z nich dodnes stále ani nemají možnost setkat se s lékařem. Skrze UHC (Universal Health Coverage – Všeobecná zdravotní péče) se má stát kvalitní zdravotní péče dostupná všem.

Infekčné ochorenia predstavujú v Keni výraznú záťaž populácie. Ministerstvo zdravotníctva identifikovalo infekčné ochorenia (predovšetkým maláriu, HIV, tuberkulózu, akútne respiračné infekcie a hnačkovité ochorenia) ako hlavnú príčinu chorobnosti a úmrtnosti populácie. Tieto ochorenia sú preventabilné imunizáciou, manažmentom životného a environmentálneho prostredia (prístupom k pitnej vode, sanitáciou a hygienou, stavom znečistenia a bezpečnosťou potravín) a prostredníctvom systému dohľadu nad výskytom infekčných ochorení- surveillance.

Prednáška - analýza hlásených dát, foto: Zuzana Kráľová

Počas mesiacov júl a august 2016 realizovali pracovníci Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavskej univerzity v Trnave vzdelávací tréning pre zdravotníckych a komunitných pracovníkov v Keni v regióne Matuga. Tréning absolvoval jeden zdravotnícky a jeden komunitný zdravotnícky pracovník z 21 zdravotných centier v kraji. Cieľom tréningu bolo zvýšiť vedomosti a zručnosti pracovníkov v hlásení infekčných ochorení, poskytnúť každému zdravotníckemu centru v kraji hlásny nástroj- tablet a monitorovať epidemiologickú situáciu infekčných ochorení v potrebnom čase a kvalite.

Od vytvorenia partnerstva medzi SR a United Nations Development Programme (UNDP, Rozvojový program OSN) prešlo 13 rokov, počas ktorých sa v rámci SlovakAid implementovalo v partnerských krajinách takmer 500 projektov. Slovensko si vybudovalo funkčný inštitucionálny, legislatívny i strategický rámec a v roku 2013 sa stalo členom klubu najvyspelejších donorov (Výbor pre rozvojovú pomoc OECD). Stabilné partnerstvo medzi UNDP a SlovakAid je dôležitou súčasťou tohto príbehu 'slovenskej rozvojovej spolupráce'.

Do programovej krajiny oficiálnej rozvojovej pomoci ČR aj SR sa vybrala skupina mladých ľudí z Palackého univerzity, venujúca sa v rámci svojho štúdia medzinárodnému rozvoju. Na exkurziu po stopách zaujímavých projektov rozvojovej spolupráce si vybrali najlepší čas – koniec implementačného obdobia v rámci Európskeho roku rozvoja.

Keď sa opýtate človeka v SR, ČR alebo v ktoromkoľvek inom členskom štáte EÚ: akej téme je zasvätený rok 2015 v rámci EÚ – správnej odpovede sa nie vždy dočkáte. Aj to je jeden z cieľov kampane Európskeho roku rozvoja – zvýšiť povedomie o potrebe a efektívnej implementácii projektov rozvojovej spolupráce v rozvojových krajinách. Zároveň sa ľudia, napríklad študenti a študentky Katedry rozvojových štúdií (KRŠ) Palackého univerzity v Olomouci, naučia viac kriticky myslieť o medzinárodnom rozvoji a hodnotení impaktu jednotlivých projektov na lokálnu komunitu – napríklad v Moldavsku. Práve do tejto programovej krajiny slovenskej i českej oficiálnej rozvojovej pomoci sa v septembri vybrala pätnástka študentov a študentiek spolu s tromi pedagogičkami z Katedry rozvojových štúdií (KRŠ) Palackého univerzity. Vďaka podpore od Českej rozvojovej agentúry (ČRA) v rámci aktivít Európskeho roku rozvoja to bolo pre nich finančne únosné. V rámci ponávratových aktivít potom účastníci a účastníčky terénnej exkurzie zorganizovali prezentácie, výstavy fotiek o tejto krajine a napísali články o svojej skúsenosti z tohto menej rozvinutého štátu.

Prečo uverejňovať pracovné ponuky u nás? Sme odborne zameraný časopis, preto si vaše ponuky prezrú iba záujemcovia z danej oblasti. Na pracovné ponuky tak budú reagovať relevantní uchádzači. Podľa našich prieskumov medzi našich čitateľov patria tak študenti, ako aj odborníci s dlhoročnou praxou z profesijných oblastí, ktorým sa venujeme.
Ak máte záujem uverejňovať u nás pracovné ponuky, môžete nás kontaktovať e-mailom alebo telefonicky na čísle +421 904 977 933.

Pracovníci a pracovníčky slovenskej štátnej a verejnej správy, univerzít a mimovládok, ale aj médií prejavujú čoraz väčší záujem o tému nelegálnej migrácie. Práve pre nich sa koncom augusta uskutočnil vzdelávací seminár Európskej migračnej siete (EMN) s názvom "Nelegálna migrácia – hranice a ľudské práva". Už po štvrtý raz ho zorganizovala Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) v SR.

Deti zahraničných Slovákov sa v júli na Slovensku zdokonaľovali nielen v slovenčine. V programe Letnej školy pre mladých krajanov sa objavila aj podnetná prednáška o Európskom roku rozvoja a možnostiach jeho podpory – napríklad formou dobrovoľníctva.

Centrum ďalšieho vzdelávania (sekcia Jazykovej a odbornej prípravy cudzincov a krajanov) Univerzity Komenského v Bratislave každoročne v júli organizuje Letnú univerzitu v Modre-Harmónii pre zahraničných Slovákov a Slovenky z Ukrajiny, Maďarska či zo Srbska. Ide o vzdelávacie podujatie pre mladých krajanov – stredoškolských študentov, hovoriacich po slovensky, ktorí možno o pár rokov budú študovať na univerzitách na Slovensku.

Do ich bohatého programu, plného indoorových aj outdoorových aktivít a zlepšovania slovenčiny, sa vtesnala v polovici júla aj návšteva Zastúpenia Európskej komisie v SR, a predovšetkým prednáška o cieľoch a aktivitách Európskeho roka rozvoja v bratislavskom Európskom informačnom centre (EIC).

Uchádzač: Vo veku 12 – 15 rokov, ideálne s malými rukami, pochádza z chudobnej rodiny, ktorá zúfalo potrebuje peniaze, nedokončil základnú školu. Uprednostňujeme dievčatá.
Ponúkame: Prácu v prostredí továrne bez okien a klimatizácie, pracovná doba min. 10 hodín denne, plat 120 eur/mesiac, možnosť navýšenia v prípade odpracovania nadčasov, zabezpečíme dopravu do práce a z práce za poplatok na korbe nákladného auta spolu s ďalšími pracovníkmi továrne.
Ďalšie benefity: Práca v kolektíve mladých ľudí, žiadna škola.
Hláste sa priamo v továrni s dokumentmi totožnosti. Môžu byť aj falošné.

Sobotňajšie silné zemetrasenie v Nepále si podľa najnovších správ vyžiadalo najmenej 3 600 obetí. Červený kríž v Nepále aj vo svete okamžite zareagoval, pomoc poskytne aj Slovenský Červený kríž.

Viac ako 1 500 dobrovoľníkov a 300 zamestnancov Nepálskeho Červeného kríža vytrvalo pracujú uprostred stále sa ešte otriasajúceho územia a pomáhajú tým, ktorí prežili – poskytujú prvú pomoc, psychosociálnu podporu, distribuujú pomoc v evakuačných centrách i na uliciach. V spolupráci s Medzinárodným výborom Červeného kríža pomáhajú nadväzovať kontakt medzi rodinnými príslušníkmi, ktorí v dôsledku zemetrasenia stratili vzájomný kontakt.
Krvná banka Nepálskeho Červeného kríža v Káthmandu je tiež k dispozícii nemocniciam v hlavnom meste.

So Svetovým dňom zdravia (7. 4.) spustila Svetová zdravotnícka organizácia Kampaň za bezpečné jedlo. Upozorňuje na to, že v globalizovanom svete je každý z nás zodpovedný za to, aké jedlo konzumujeme. Kontaminované potraviny nie len zabíjajú ľudí, ale aj ohrozujú ekonomický rozvoj predovšetkým tzv. menej rozvinutých krajín.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie až viac ako dvesto rôznych chorôb sa šíri v jedle. Iba na hnačku ročne umrie viac ako 1,5 milióna detí po celom svete. V dôsledku nakazeného jedla, či vody umrie ročne viac ako dva milióny ľudí. Jedlo kontaminované ťažkými kovmi alebo toxínmi môže spôsobiť dlhodobé problémy, ako je rakovina alebo problémy neurologického charakteru.

„Všetci podliehame riziku nakazenia z potravín a je preto na každom z nás, aby sme sa zaslúžili o zdravé jedlo na našom stole,“ hlása krátke propagačné video Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá dáva zároveň tipy, ako sa v globalizovanom svete postarať o zdravé jedlo na vašom stole.

Slovensko vníma Moldavskú republiku napriek nemalým ekonomickým problémom ako krajinu s potenciálom rastu a integračnými ambíciami. Nie náhodou je od roku 2009 Moldavsko prioritnou krajinou (sprvu projektovou, neskôr programovou) v rámci Oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) SR a počet projektov, podporených z financií Slovak Aid rastie. Rozvojový diplomat, Peter Tomášek, uvádza konkrétne príklady pomoci a slovensko-moldavskej spolupráce.