Zaujíma vás, ako môže vyzerať cesta ku hodnotnému i hodnotovému vzdelávaniu? Čo nám hovoria medzinárodné rebríčky merania kvality vzdelávania? V čom sa môžeme porovnávať s prestížnymi školami v zahraničí a aké inšpirácie možno preniesť na Slovensko? Akú úlohu zohráva vo formovaní ľudí študijný pobyt, mobilita či stáž mimo SR? A ako do toho zapadá globálne vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie a vzdelávanie dospelých?

Zaujíma vás, ako možno napĺňať Globálne ciele (SDGs) a priority OSN v rámci Agendy 2030, keď u východného suseda prebieha vojenská invázia? Ako sa obyvateľstvo Slovenska a ďalších krajín EÚ pozerá na utečenectvo, migráciu a integráciu vo svetle udalostí z posledných mesiacov? O ktoré globálne výzvy a Globálne ciele by sme sa mali u nás doma naozaj začať viac zaujímať?

Pozrite si v stredu (22. júna od 19:00 do 20:00) cez Facebook a YouTube online diskusiu Ambrely s názvom ‚Vojna na Ukrajine: Ako plniť Globálne ciele (SDGs) v čase humanitárnej krízy’. Dozviete sa viac o tom, ako naše mimovládne organizácie zareagovali na výzvy, spojené s humanitárnou krízou u nášho východného suseda, prečo nemožno napĺňanie 17 Globálnych cieľov (SDGs) odložiť na vedľajšiu koľaj, aké boli závery májovej konferencie Ambrela development forum, aj ako vojna na Ukrajine ovplyvnila priebeh osvetovej kampane Tváre migrácie.

Platforma rozvojových organizácií – Ambrela zastrešuje na Slovensku 29 prevažne mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú humanitárnej pomoci, rozvojovej spolupráci a globálnemu vzdelávaniu doma aj v zahraničí. Sekretariát Ambrely nepôsobí priamo v teréne, ale plní cieľ advokačný v prospech svojich členov a pozorovateľov (napríklad v zlepšovaní podmienok pre ich prácu cez pripomienkovanie verejných politík v gescii MZVaEZ SR, MŠVVaŠ SR a podobne, buduje ich kapacity vhodnými vzdelávacími aktivitami a informuje verejnosť o našom spoločnom poslaní meniť životy a životné podmienky núdznych po celom svete k lepšiemu.

Etiópia má za sebou dlhoročný turbulentný politický vývin a na svojom konte žiadnu históriu demokracie, na ktorú by mohla nadväzovať. A tak napriek sľubným demokratizačným reformám a oceneniam zo zahraničia spadla opäť do priepasti autoritárstva, ktoré v novembri 2020 vyvrcholilo v etnicky podmienené násilie a následnú humanitárnu katastrofu na severe krajiny – v regióne Tigraj.

Slovenská platforma Ambrela reaguje na humanitárnu krízu v dôsledku vojny na Ukrajine dvojdňovou medzinárodnou konferenciou Ambrela Development Forum. Vyše stoštyridsať expertov a expertiek na medzinárodný rozvoj z viac ako dvadsiatich krajín bude v piatich diskusných paneloch a troch workshopoch analyzovať dôsledky tejto krízy, ovplyvňujúcej celý región, a hľadať riešenia aj odporúčania pre celý humanitárny a rozvojový sektor.

Za prvé dva mesiace trvania vojny u nášho východného suseda opustilo (podľa údajov IOM a UN OCHA) nedobrovoľne svoje domovy už vyše šesť miliónov ľudí z Ukrajiny, osem miliónov osôb je vnútorne presídlených v rámci krajiny, pričom hranice so Slovenskom prekročilo vyše 415-tisíc z nich – prevažne matky s deťmi. Humanitárna a utečenecká kríza výrazne ovplyvňuje celý systém fungovania humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce v regióne. „Očakávame, že táto bezprecedentná kríza, odohrávajúca sa v tesnej blízkosti Európskej únie, ktorá je kolískou demokracie, jedným z najbohatších regiónov sveta a najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci nízkopríjmových krajinám, bude mať signifikantný dosah aj na priestor a stav občianskej spoločnosti v strednej a východnej Európe. A to vrátane Slovenska, ako to už teraz vidíme na práci našich členských organizácií. Jedným z cieľov Ambrela Development Forum (ADF) je preto hľadanie riešení tejto humanitárnej krízy a formulovanie odporúčaní pre vlády ako donorov zahraničnej pomoci a ich rozvojové agentúry,“ vysvetľuje výkonný tajomník platformy Ambrela, Daniel Kaba.

Slovenské mimovládne organizácie (väčšinou členské, pozorovateľské a partnerské organizácie platformy Ambrela) počas druhého mesiaca vojenskej invázie a humanitárnej krízy na Ukrajine prepravili na územie svojho východného suseda ďalších vyše sedemsto ton humanitárnej pomoci. Distribúcia pomoci je stále možná vďaka solidarite slovenského obyvateľstva.

Od začiatku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu pôsobí Platforma rozvojových organizácií – Ambrela, zastrešujúca 29 humanitárnych, rozvojových a vzdelávacích organizácií na Slovensku, ako koordinátor pracovnej skupiny pre oblasť humanitárnej pomoci. Platforma Ambrela tiež zbiera a vyhodnocuje informácie od svojich členov (ako napríklad: Človek v ohrození, Slovenská katolícka charita, Nadácia Integra, ADRA Slovensko, saleziánske SAVIO) a ich ukrajinských partnerov, aby s údajmi vedeli ďalej presadzovať účinnú distribúciu pomoci v regióne. Organizácie Ambrely spolu s miestnymi partnermi totiž pomáhajú nielen utečencom a utečenkám z Ukrajiny na slovenskej strane hraníc, ale adresne distribuujú humanitárnu pomoc aj priamo na území nášho východného suseda. Hneď v marci prepravili slovenské mimovládne organizácie na územie Ukrajiny 709 ton humanitárnej pomoci. Za mesiac apríl ide o podobne vysoké číslo.

Cieľom osvetovej kampane Ambrely s názvom ‘Tváre migrácie‘ v rámci trojročného projektu 'Globálne ciele a migrácia' je rozšíriť povedomie Slovákov a Sloveniek o rôznorodosti, tolerancii a vysvetliť dôvody i výhody spolunažívania ľudí z odlišných kultúr cez konkrétne životné príbehy. Musíme tiež nahlas hovoriť o dôvodoch aj spôsoboch migrácie (prevažne tej nútenej) a ukázať, čo zažívajú ľudia na úteku pred vojnou a prečo im treba pomôcť. Od konca februára, kedy začala ruská vojenská invázia na Ukrajine, sa téme utečenectva nedá vyhnúť – pýtajú sa na ňu deti a mladí doma i v škole – na čo vhodne zareagovali svojimi aktivitami naše členské, pozorovateľské i partnerské organizácie, ako aj samotný sekretariát Ambrely.

Jednou z projektových aktivít je aj vydanie materiálu pre školy: ‚edu kit’ s podporou EÚ cez program DEAR aj SR cez SlovakAid.
K stiahnutiu a prečítaniu je tu v PDF: https://tvaremigracie.ambrela.org/wp-content/uploads/2022/04/Edu_kit_Amb...

Zaujíma vás, čo sa práve deje na slovenských hraniciach s Ukrajinou; ako vojenská invázia ovplyvnila osudy tamojšieho obyvateľstva; aký význam má solidarita Slovenska s naším východným susedom; a ako slovenské humanitárne organizácie pomáhajú ľuďom na úteku zo svojich domovov?

Pozrite si v stredu (9. marca od 19:00 do 20:00) cez Facebook a youtube online diskusiu Ambrely s názvom ‚Vojna na Ukrajine: Ako Slovensko pomáha ľuďom na úteku’. Dozviete sa viac o tom, ako ľudia z mimovládneho sektora zareagovali na potreby ukrajinského obyvateľstva a koordinujú humanitárnu pomoc na hraniciach nášho východného suseda, a tiež ako môže ktokoľvek z nás na Slovensku prispieť fyzickým dobrovoľníctvom, finančne či inými aktivitami a pomôcť tak núdznym ľuďom na úteku z Ukrajiny.

Možnosti ako sa aktívne zapojiť do humanitárnych aktivít pomoci Ukrajine. Registrovanie dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, pripravených pomôcť. Finančné zbierky našich organizácií na pomoc obyvateľstvu Ukrajiny. Infolinky, poradenstvo a pomoc v oblasti duševného zdravia a ďalšie informácie nájdete na stranke Ambrely: https://ambrela.org/spravy/pomahajte-s-nami-na-ukrajine/

Ambrela na stránku pridáva postupne zoznamy aktivít, ktoré organizácie práve teraz v rámci pomoci Ukrajine realizujú a ich zbierky pomoci, ktoré môžete podporiť. Zároveň uvádza aj kontakty či formuláre pre prípad, že by ste chceli okrem finančných darov prispieť priamo svojím fyzickým dobrovoľníctvom, alebo poskytnutím ubytovania pre ľudí na úteku.

Platforma Ambrela, združujúca 28 významných humanitárnych a rozvojových organizácií v SR, podrobne sleduje situáciu, ako aj potreby na Ukrajine, a vyjadruje solidaritu s obyvateľkami a obyvateľmi nášho východného suseda. Priama vojenská invázia, ktorá sa vo štvrtok 24. februára 2022 začala, znamená pre obyvateľstvo Ukrajiny deštrukciu, množstvo mŕtvych, zranených a aj veľké počty ľudí na úteku.
V tejto situácii vieme využiť naše odborné kapacity a poskytnúť pomoc tým, ktorí to potrebujú. Práve preto sme v rámci Pracovnej skupiny Ambrely pre humanitárnu pomoc (PS HP) okamžite pripravili a zaslali výzvu vláde SR (konkrétne predsedovi vlády, Eduardovi Hegerovi, a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí, Ivanovi Korčokovi) k téme poskytovania humanitárnej pomoci Ukrajine.

V roku 2015 súhlasilo 193 vlád z celého sveta (vrátane všetkých členských štátov EÚ) s Agendou 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj a s Globálnymi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (SDGs). ‘Leave No One Behind / Nenechať nikoho pozadu’, je základnou zásadou agendy a zahŕňa prísľub dostať tých najviac zraniteľných, utláčaných a z okraja záujmu spoločnosti čo najviac do popredia. Každý, kto v médiách sledoval scény z utečeneckých táborov na gréckych ostrovoch, však môže vidieť, že utečenci a utečenky sú stále medzi tými najviac zatláčanými do úzadia.

Veľa sa diskutuje o význame onej zásady ‘Nenechať nikoho pozadu’. Utečenci a utečenky však v tejto diskusii väčšinou nefigurujú. Všetkým musí byť jasné, že ciele Agendy 2030 sa nedosiahnu, ak EÚ nezmení svoje politiky a postupy, týkajúce sa utečencov, utečeniek, a neuzná ich ľudské práva. Organizácia Global Call to Action Against Poverty (GCAP) preto vydala správu 'SDGs and Migration in the European Union' / ‘Globálne ciele a migrácia v EÚ‘, aby podrobnejšie analyzovala prepojenie cieľov udržateľného rozvoja a situácie utečencov, utečeniek v EÚ.

Platforma rozvojových organizácií Ambrela vydala koncom roka 2021 štúdiu, venujúcu sa príspevku medzinárodného rozvojového dobrovoľníctva k napĺňaniu Globálnych cieľov (SDGs) a Agendy 2030. Čiastočne sa opiera aj o výskum, do ktorého sa zapojili členovia Ambrely, pripravujúci a vysielajúci mladých ľudí zo SR na svoje dobrovoľnícke pobyty do krajín Globálneho Juhu. Za poslednú skoro dekádu ich bolo takto vyslaných už dvesto a výjazdy úplne neochromila ani pandémia Covid-19.

Autorka: Zemanová Nikola

Abstrakt: Cieľom práce je bližšie nazrieť do problematiky genocídy Rohingov v Mjanmarsku. Práca začína popisom etnickej skupiny Rohingov, spolu s krátkou exkurziou do ich minulosti, nakoľko práve ich história a dôkazy o ich historickej prítomnosti na území Mjanmarska sú dôležitými komponentmi krízy v danom štáte. Genocída Rohingov v Mjanmarsku je konflikt, ktorému sa napriek signatárskym väzbám Mjanmarska k rôznym medzinárodným ľudskoprávnym dohovorom celý svet len prizerá.
V práci dokazujeme a bližšie približujeme genocídu páchanú na Rohingoch v rámci modelu desiatich etáp genocídy, ktoré spísal profesor venujúci sa výskumu štúdia a prevencie genocídy, menom: Gregory H. Stanton.
Kľúčové slová: Rohingovia, Mjanmarsko, Barma, genocída, Tatmadaw

Zaujíma vás, prečo až 40 % mladých ľudí zvažuje – či vôbec mať kvôli klimatickej kríze vlastné deti? A ak ich už mať, tak ako svoje potomstvo vychovávať s nízkou uhlíkovou stopou a ako sa s mladými zhovárať o téme zmeny klímy? Alebo: čo vedie rodičov ku klimatickému aktivizmu?

Pripojte sa v stredu (24. novembra od 19:00 do 20:00) z pohodlia vašich domovov a pozrite si cez Facebook online diskusiu Ambrely v spolupráci s časopisom .týždeň s názvom ‚Byť či nebyť matkou v stave klimatickej núdze’. Dozviete sa viac o tom, čo vyriešil a čo nevyriešil samit COP26 v Glasgowe, a ktoré opatrenia v oblasti riešenia dosahov zmeny klímy musíme spraviť my sami ako jednotlivci, jednotlivkyne. Pozrieme sa s hostkami spoločne na to, ako sa doma zhovárať o tejto téme, a čo dokážeme spraviť lokálne, aby sme neprehlbovali klimatickú krízu. Spoznáte aj konkrétne projekty globálneho vzdelávania, ktoré už napomáhajú zmene k lepšiemu.

Zaujíma vás, ako solidárne je Slovensko s núdznymi ľuďmi vo svete, ako efektívne im pomáha, a tiež ako občiansky sektor hodnotí zahraničnú pomoc SR v roku pandémie (2020) vo svojom reporte AidWatch?

Pripojte sa v stredu (3. novembra od 19:00 do 20:00) z pohodlia vašich domovov a pozrite si cez Facebook online diskusiu Ambrely v spolupráci s časopisom .týždeň s názvom ‚Solidarita vs politika: zahraničná pomoc SR v roku pandémie’. Dozviete sa viac o tom, ako vnímajú členovia a pozorovatelia Ambrely, ako aj ministerstvo zahraničia aktuálnu pandemickú situáciu v programových a partnerských krajinách Oficiálnej rozvojovej spolupráce (ODA) SR, a ako ich obyvateľstvu Slovenská republika reálne pomáha svojimi aktivitami a rozvojovými projektmi priamo v teréne.