Odteraz všetko o rozvoji a činnosti slovenských rozvojových organizácii doma aj v tzv. rozvojovom svete nájdete pod jednou strechou, a to v Platforme rozvojových organizácií – Ambrele. Novým názvom sa Ambrela snaží zvýšiť záujem a informovanosť verejnosti o globálnych témach, ako aj usilovať o to, aby Slovensko naďalej poskytovalo kvalitné rozvojové programy, projekty a partnerstvá.

Platforma MVRO sa mení na Ambrela

Tento týždeň začína oficiálne platiť názov Platforma rozvojových organizácií – Ambrela (skrátene iba Ambrela), čím nahrádza starý názov strešnej organizácie: Platforma MVRO. Pod pôvodným názvom sa jej sekretariát spolu s členskými organizáciami šestnásť rokov usiloval zlepšovať tzv. rozvojový svet, ale i našu krajinu a prostredie, v ktorom žijeme.

Pracujete v oblasti globálneho vzdelávania, vzdelávania ku globálnemu občianstvu a zároveň radi inovujete? Tiež si myslíte, že vzdelávanie môže meniť svet okolo nás k lepšiemu? Ak ste na tieto otázky odpovedali kladne, radi by sme vás cez projekt Bridge 47 pozvali na účasť v aktuálnej grantovej výzve na predkladanie inovatívnych vzdelávacích projektov.

Platforma rozvojových organizácií – Ambrela (skrátene Ambrela: www.ambrela.org) je strešnou organizáciou 27 prevažne mimovládnych a univerzitných organizácií na Slovensku, ktoré sa venujú rozvojovej spolupráci, humanitárnej pomoci a tiež globálnemu rozvojovému vzdelávaniu. V súčasnosti je Ambrela súčasťou medzinárodného projektu Bridge 47 (www.bridge47.org), ktorý sa prioritne venuje advokácii, tvorbe partnerstiev a inováciám v oblasti vzdelávania ku globálnemu občianstvu. Členské organizácie iniciatívy Bridge 47 veria, že vzdelávanie je jeden z kľúčových nástrojov na zvrátenie negatívnych globálnych trendov.

Aktuálne má Bridge 47 otvorenú grantovú výzvu, hľadajúc tak projekty, ktoré pomôžu ukotviť globálne vzdelávanie a vzdelávanie ku globálnemu občianstvu ako nástroj realizácie spoločenskej zmeny.

Romantická představa o potřebné pomoci v zahraničí může být často velmi mylná. Dobrovolníci se domnívají, že jejich práce je přínosná, prospěšná pro komunitu a že vykonají dobrý skutek. Skutečný výsledek a užitečnost se však setkává s mnoha problémy. Proto je potřeba mluvit při výběru dobrovolnického projektu také o fenoménu „voluntourismus“.

Pojem ,,voluntourismus“ definuje spojení slov „volunteer“ (v překladu dobrovolník), a „tourism“ (cestování). Toto chytré sousloví označuje trend mladých lidí z rozvinutých zemí jezdit na krátkou dobu – v některých případech od pár dnů do nejvýše několika měsíců – „pomáhat“ do rozvojových zemí. Často se jedná o programy, kdy dobrovolník zaplatí poplatek místní nebo mezinárodní organizaci a ta jej potom umístí na jeden z celé řady nabízených projektů. Programem těchto projektů může být prakticky cokoliv – od vzdělávání, zdravotnictví až po lidsko-právní tématiku.

Bavlna, kdysi označována jako bílé zlato, nyní se o ní mluví spíše jako o prokletí Uzbekistánu. Ukazuje se, že jde o velmi komplikovány případ závislosti na něčem, co je příčinou a řešením rozvojových deficitů v tomto asijském státě. Jaké jsou sociální a lidskoprávní důsledky pěstování této monokultury?

Historie pěstování bavlníku sahá do 19. století, kdy současná teritoria Uzbekistánu byla částečně obsazena ruským impériem. S nástupem průmyslové revoluce poptávka po bavlně, jakožto klíčové surovině pro výrobu textilií, stoupala v industrializujících se zemích. V ruském impériu textilní průmysl patřil mezi nejvíce rozvinuté typy průmyslu. V plánech ruského cara bylo založit na území Turkestánu rozsáhlé plantáže bavlny, aby se impérium stalo nezávislým na dodávkách ze Spojených států. Tyto plány byly však narušené první světovou válkou, kdy došlo k zániku říše a vzniku Sovětského svazu.

Se vznikem Uzbecké sovětské socialistické republiky v roce 1924 byl položen začátek proměny bývalého Bucharského emirátu do hlavního zdroje bavlny pro celý Sovětský svaz. Samotný proces kolektivizace, tj. nedobrovolného slučování bývalých soukromých zemědělců do družstev, neprobíhal hladce a až teprve ve třicátých letech dvacátého století byl konsolidován. Před nástupem komunistického režimu bavlna se pěstovala pouze v oblasti Ferganského údolí.

Forced cotton harvesting in Uzbekistan - photo HRW

Koncem minulého století vyprodukoval Uzbekistán zhruba 2,5 milionu tun bavlny, což představovalo více než 20 procent celosvětové produkce bavlny. Pěstování bavlny zásobovalo nejenom textilní průmysl v Sovětském svazu, ale i centrální vládu v Kremlu tvrdou měnou, díky exportu na světové trhy. Jaké to však mělo ekonomické a hlavně environmentální dosahy na uzbecké obyvatelstvo? Je bavlna prokletím pro Uzbekistán, nebo startérem pro rozvoj státu?

Během sovětského období bavlníkové plantáže zabíraly až 98 % celkové plochy určené pro pěstování technických plodin v Uzbekistánu. Celková rozloha plantáží v osmdesátých létech činila více než 2 miliony hektarů (což tvoří 4,47 % rozlohy republiky) a podíl republiky na dodávkách bavlny podnikům SSSR přesahoval.

Cotton in post-Soviet times

Humanitárni dobrovoľní nepomáhajú iba núdznym v zahraničí, ale i sebe – osobnostne rastú. V Albánsku či Gruzínsku je vítaná vaša pomoc. Zažite humanitárne dobrovoľníctvo na vlastnej koži.
Ako EU Aid dobrovoľníci pomôžete v marketingu či projektovom manažmente. V júli nastúpia na svoju misiu prví humanitárni dobrovoľníci zo Slovenska
Tím ADRA Albánsko čaká v júli prvých EU Aid volunteers

Nedávno Medzinárodný záchranný výbor uverejnil zoznam desiatich nízkopríjmových krajín, ktoré v roku 2019 budú čeliť humanitárnej kríze. Práve tieto štáty sú už teraz zdrojom dvoch tretín utečencov a utečeniek na našej planéte. Je medzi nimi i Jemen, ktorý sa zmieta už štyri roky vo vojne. Netreba lamentovať nad „utečeneckou krízou“ na sociálnych sieťach, ale snažiť sa jemenským rodinám reálne pomáhať.

Jemenská kríza - foto UN news

Dvanásť mesiacov realizovala rozvojové projekty, ktoré dávajú albánskym deťom z vylúčených komunít vzdelanie, a teda i šancu na lepší život. Viac zo svojich zážitkov a skúseností z ročného pobytu v Albánsku priblížila rozvojová dobrovoľníčka – Veronika Zimová.

Už dlho držala v hlave plán – v budúcnosti pracovať v oblasti humanitárnej a rozvojovej spolupráce. Preto bolo dobrovoľníctvo pre Veroniku logickým medzistupňom medzi univerzitou a terénnou prácou v tzv. rozvojovom svete. Po štúdiu medzinárodných vzťahov teda zareagovala na aktuálne výzvy dobrovoľníckych pozícií od organizácie ADRA Slovensko. Po úspešnom pohovore nasledovala povinná stáž v bratislavskej kancelárii vysielajúcej organizácie, predodchodový tréning a oboznámenie sa s očakávaniami i úlohami od hosťujúcej ADRA Albánsko.

Pohľad do vnútrozemia Albánska

Pomáhať núdznym v oblastiach, ktoré sa zmietajú v humanitárnej kríze, možno i formou vysielania humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok priamo na miesta, postihnuté vojnou, zemetrasením či tajfúnom. Samotnému vyslaniu však predchádza dôsledná príprava, na ktorej si ADRA Slovensko dáva mimoriadne záležať.

EU Aid volunteers - pripravení na svoju misiu

Do dobrovoľníckej iniciatívy „EU Aid volunteers“, ktorú pred časom spustila Európska komisia, sa zapojila ako prvá slovenská mimovládka aj humanitárna a rozvojová organizácia ADRA Slovensko. Bol to logický krok, keďže sa budovaniu zmysluplného dobrovoľníctva doma, ale i vo svete dlhodobo venuje. Doteraz pripravovala mladých ľudí na svoje „misie“ do tzv. rozvojových krajín. Nedávno svoje portfólio rozšírila o manažment humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Projektová manažérka ADRA Slovensko, Alena Horváthová, v rozhovore približuje, ako vyzerá celá príprava na takýto dobrovoľnícky pobyt v krajine, sužovanej humanitárnou krízou.

Zapôsobiť textom na čitateľa znamená nielen vytvoriť brilantný obsah, ktorý púta už svojimi prvými slovami, ale dôležitá je i bezchybná štylistika a gramatika. Ak sa začítame do textu, ktorý má gramatické chyby, o chvíľu si uvedomíme, že obsah nevnímame, zato nám do očí bijú nespisovné výrazy či hrúbky. Nepovažujme však slovenskú gramatiku za nevyhnutné zlo. Každý z nás je omylný, a preto ak si potrpíte na kvalitu písomného prejavu, zverte nám svoje materiály na jazykovú, štylistickú alebo predtlačovú korektúru. Ak ste sa rozhodli, že napíšete publikáciu, môžete nás požiadať o redakčnú úpravu textu – odborného alebo beletrie. Viac TU

On the frontier of Europe and Asia lays a country that has become a praised tourist destination during the last decade. Economy is backing up from a soviet dead end, civil society is striving for democratization, EU cooperation has been clearly carved into local notion and project banners. An unaware tourist may think of war as long gone, however, it has left behind 290 000 internally displaced people. This number corresponds to the population of Iceland.

Inside the IDP re-settlement in Tserovani

O humanitárnom dobrovoľníctve s pridanou hodnotou v post-konfliktných krajinách
Humanitárne dobrovoľníctvo: zasiahnuť všade tam, kde si prírodná katastrofa či spoločenský konflikt intervenciu vyžaduje

Slovenská humanitárna a rozvojová organizácia ADRA Slovensko oslavuje tento rok dvadsaťpäť rokov svojej existencie. Dlhodobo sa venuje budovaniu zmysluplného dobrovoľníctva doma, ale pripravuje a vysiela aj globálnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčky do tzv. rozvojových krajín. Od roku 2017 je zapojená do európskeho projektu ‘Humanitarian volunteering management – HVM‘, teda manažmentu humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Hlavný donor projektu, Európska komisia, svojím sloganom: „We care. We act.“, vyjadruje jeho cieľ dostatočne jasne – treba zasahovať všade tam, kde si prírodná katastrofa či spoločenský konflikt intervenciu vyžaduje.

Ako celý proces prípravy, manažmentu a udržateľnosti humanitárneho dobrovoľníctva, ale aj samotného výberu mladých ľudí na takúto misiu prebieha (a v čom je unikátny tento projekt oproti iným organizáciám), sa dozviete z rozhovoru s Danielom Kabom – riaditeľom organizácie ADRA Slovensko.

Daniel Kaba počas prezentácie o aktivitách ADRA Slovensko

Although cooperatives are efficient structures for small-scale producers, they are perceived very negatively in the post-Soviet countries. Instead of the democratization, sovereignty and economic benefits, Soviet cooperatives (or kolkhozes), delivered rather land grabbing and nationalization of private sector. While European or North-American cooperatives were centres of thriving economic life, Soviet kolkhoz was a tool for five-year planning and economic regulation. Is it even possible to work with the idea of cooperatives in such environment? Yes! Georgia is the case where “modern” cooperatives are flourishing with proper campaigning and advocacy.

Agricultural project of People in Need NGO in Terjola region in Georgia

Gruzínsko ako najmladšia a stále pomerne krehká demokracia v kaukazskom regióne, predstavuje prioritnú krajinu zahraničnej rozvojovej spolupráce Českej republiky (a tiež Slovenskej republiky). S tým, ako tam vyzerá rozvojová spolupráca v praxi, sa začiatkom leta oboznámila skupina študentov, študentiek a pedagogičiek z Katedry medzinárodných rozvojových a environmentálnych štúdií Univerzity Palackého v Olomouci v rámci terénnej exkurzie – s podporou Českej rozvojovej agentúry (ČRA).

Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/International_recognition_of_Abkhazia_and_...

Gruzínsko možno považovať za demokraciu krehkú práve pre jej zamrznuté konflikty s Južným Osetskom a Abcházskom. Tým pádom je tam vysoký počet vnútorne presídlených osôb (IDPs), na pomoc a podporu ktorých plynú do tejto krajiny Východného partnerstva značné prostriedky z balíka rozvojovej pomoci, resp. spolupráce EÚ a ďalších donorov.