Low-threshold services of program CIRKUS of Zdruzenie STORM
Abstrakt: Príspevok ponúka náhľad na fungovanie občianskeho združenia Združenie STORM pôsobiaceho vo viacerých mestách západného Slovenska mimo Bratislavy. Venuje sa charakteristike vybraných služieb poskytovaných v programe CIRKUS, ktoré je možné realizovať aj v iných programoch a projektoch neštátneho, ale aj štátneho sektora.
Kľúčové slová: Harm Reduction. Nízkoprahovosť. Prevencia. Združenie STORM.

Abstract: This article offers insight into the functioning of the civic association Zdruzenie STORM. Zdruzenie STORM works in several cities in western Slovakia outside Bratislava. The article characterics selected services provided in program CIRCUS, that can be implemented in other non-state programs and projects, as well as the public sector.
Keywords: Harm Reduction. Low-threshold. Prevention. Zdruzenie STORM

Cieľom vedeckej monografie je identifikovať situáciu rodín žijúcich v krízových životných situáciách a prehľadne spracovať jednotlivé znaky, ktoré ich charakterizujú. Zároveň zhodnotiť situáciu rodín v núdzi a posúdiť, či je nevyhnutná pomoc od štátu a neziskového sektora.

Novým prezidentom Medzinárodnej rady pre sociálny rozvoj v Európe (ICSW Europe - International Council on Social Welfare) sa stal na najbližšie dva roky Miloslav Hetteš. Je to vôbec prvýkrát v histórii, že tento post preberá zástupca strednej Európy. Na tomto poste vystriedal svojho francúzskeho predchodcu Christiana Rolleta, bývalého rektora francúzskej prestížnej vysokej školy verejného zdravia. Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc. pôsobí na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práci sv. Alžbety v Bratislave.

ICSW združuje celosvetovo organizácie a občanov, ktorí sa usilujú o sociálny rozvoj a sociálny mier. Je dlhé roky pôsobiacou mimovládnou organizáciou zastupujúcou medzinárodné, národné a miestne organizácie, venujúce sa sociálnemu rozvoju, sociálnemu zabezpečeniu a sociálnej spravodlivosti. ICSW bola založená v roku 1928 v Paríži. Svoje ústredie má v Kampale v Ugande. Jej európska organizácia bude mať svoje sídlo od júna 2014 v Bratislave. ICSW má poradné postavenie pri OSN, UNESCO, MOP, Rady Európy a inštitúciách EÚ. V týchto medzinárodných organizáciách má svoje stále zastúpenie. Členom ICSW Europe je za Slovensko Stála konferencia organizácií III. sektora, ktorej zástupcom je práve M. Hetteš. ICSW úzko spolupracuje s Medzinárodnou federáciou sociálnych pracovníkov (IFSW) a s Medzinárodnou asociáciou škôl sociálnej práce (IASSW).

Autoři: Igor Tomeš, a kolektiv
Podnětem k vytvoření této publikace se stala diskuze zástupců odborných pracovišť čtyř univerzit ČR na téma vzniku sociálního práva jako výsledku pozvolné konvergence pracovního práva a práva sociálního se sociálními souvislostmi práva na vzdělání a na zdraví. Tím vzniká nový obor veřejného práva, jehož obsahem je povinná sociální solidarita organizovaná státem s občany, kteří uplatňují svá nezadatelná sociální práva vůči státu a společnosti.

Autoři se snaží definovat a popisovat sociální a právní instituce, které tvoří obsah tohoto nově vznikajícího oboru veřejného práva. Svým systémovým uspořádáním vychází z Beveridgeova pojetí nezadatelných sociálních práv občanů a tomu odpovídajících neopomenutelných povinností sociálního státu evropského typu, které zahrnují právo na vzdělání, na zdraví, na výdělečnou činnost, na sociální podporu a pomoc a na řešení sociální zaostalosti některých skupin obyvatelstva. Jedna se o nové pojetí sociálního práva, které dosud nebylo takto zpracováno.

Monografie by měla sloužit jako pomůcka při výuce sociálního práva na vysokých a středních odborných školách vzdělávajících odborníky pro práci v oborech sociální ochrany, zejména pak pro vzdělávání sociálních pracovníků.

Výpoveď matky narkomana

Za dverami mnohých slovenských domácností sa odohrávajú netušené ľudské tragédie zavinené toxikomániou jedného z členov rodiny. Kým si najbližší ľudia okolo neho uvedomia, že čelia vážnemu problému, prejde istý čas. Keď sa situácia postupne vyhrocuje a stáva sa neúnosnou, keď sa problémy začnú nabaľovať a zasahujú čoraz väčší okruh ľudí, vtedy sa o probléme dozvie aj širšie okolie, lebo signály, ktoré preniknú von, sú neprehliadnuteľné. To, čo majú nezúčastnení pozorovatelia možnosť vidieť, je však len zlomkom zo skutočného utrpenia, ktorým celá rodina prechádza.

Dnešné masmédiá, či už elektronické alebo printové, poskytnú občas životný príbeh narkomana, vyrozprávaný v prvej osobe. My by sme chceli našim čitateľom ponúknuť pohľad na problematiku toxikománie „z druhej strany“. Alebo to povedzme inak: ponúkame príbeh ženy – matky narkomana. Ide o osobnú výpoveď milujúcej matky jediného syna, ktorému drogy zničili život. Pokúsime sa vám vykresliť obraz silnej ženy, ktorá si prešla osobným peklom. Peklom snahy pomôcť jedinému dieťaťu, ktorého život sa jej rúca priamo pred očami, peklom nadľudskej námahy a odriekania, osobných pádov a zlyhaní, prebdených a preplakaných nocí, pocitov zúfalstva a bezmocnosti.

HETTEŠ, M. – SCHAVEL, M. – ŠKORECOVÁ, O. (eds.) 2013. Postavenie sociálneho pracovníka v spoločnosti. Príklady z praxe. Zborník z odbornej konferencie. Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety. 194 s. ISBN 978-80-8132-094-1. Bratislava
Konferencia sa konala 16. 11. 2013 v Bratislave.

PAVELKOVÁ, J.; PREUSS, K. (eds) Ekonomika a řízení ve zdravotních a sociálních službách. Sborník 3. ročníku mezinárodní vědecké konference. Praha : International ART CAMPUS Prague, 2014. 271 s. ISBN 978-80-86877-70-9.

Nonverbal Communication in Social Work Practice
Abstrakt: V príspevku by sme chceli poskytnúť komplexný pohľad na podstatu a význam neverbálnej komunikácie v sociálnej oblasti z dvoch perspektív. V prvom rade, ako by mal sociálny pracovník vhodným a prirodzeným spôsobom využívať reč tela v komunikácii s klientom tak, aby si získal klientovu dôveru a vybudoval zdravý vzťah, založený – okrem dôvery – na vzájomnej úcte a rešpekte. Druhá časť príspevku je zameraná na schopnosti sociálneho pracovníka odčítať signály reči tela u klienta a na základe toho rozpoznávať klientovo momentálne psychické naladenie a rozpoloženie, otvorenosť alebo uzavretosť, úprimnosť alebo klamstvo.
Kľúčové slová: klient, neverbálna komunikácia, reč tela, sociálny pracovník

Abstract: In the paper we would like to provide complex of meaning and entity of non-verbal communication in social sphere by two views. At first point, the way how a social worker could use his body language in communication with client by applicable and easy method. It is important for getting possession of client’s belief and also for good relationship based on mutual trust and respect. The second part is oriented on social worker´s ability to read out the client´s signals of his body language. We need to identify client´s current psychical mood and status, openness or secretiveness, sincerity or deception.
Keywords: Body language, Client, Nonverbal communication, Social worker

Autorka: Doc. PhDr. Mária Machalová, CSc.,
autorka konceptu študijného programu a garantka programu,
Pravoslávna bohoslovecká fakulta, Prešovská univerzita
Úvod
Koncepcia sociálnej starostlivosti a sociálnej pomoci a v jej rámci i koncepcia preventívnej sociálnej práce, odráža aktuálne požiadavky na inovácie prístupu k riešeniu sociálnych udalostí osôb, sociálnych skupín a komunít. Utváranie nového druhu špecializácie sociálnej práce je vyvolaný významnými spoločenskými zmenami a ich výrazným dopadom na sociálnu oblasť života ľudí a na ich osobné angažovanie sa aj zodpovednosť za svoj život. Preto je žiaduce zohľadniť vo vysokoškolskom odbore sociálna práca potrebu odborného profilovania študentov pre špecializovanú prax sociálnej práce, do ktorej patria aj činnosti preventívnej sociálnej práce.

Profesijná vysokoškolská príprava odborníkov pre vykonávanie preventívnej sociálnej práce na Slovensku zatiaľ absentuje. Preventívna edukačná sociálna práca je nová oblasť teórie sociálnej práce i nový druh praxe sociálnych pracovníkov. Študijný program Preventívna sociálna práca má cieľ formovať profesionalitu a odborný profil študentov, ktorí budú vykonávať pracovné činnosti ako sociálni pracovníci v rámci preventívnej edukačnej sociálnej práce. Čiže budú poskytovať na odbornej úrovni nový druh sociálnej pomoci a služby pre sociálnych klientov - jednotlivcov, skupiny, komunity.

doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc., individuálny člen IFSW a IASSW, prezident ICSW Europe.
Úvod

Výkonný výbor Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW) a Rada Medzinárodnej asociácie škôl sociálnej práce (IASSW), organizácie ktoré sú v partnerstve s Medzinárodnou radou pre sociálny rozvoj (ICSW) sa zhodli na tom, že diskusia o novej globálnej definícii sociálnej práce bola ukončená a že navrhovaná definícia bude predložená členom obidvoch organizácií v júli 2014 počas konferencie v Melbourne v Austrálii. Keďže veľa zástupcov zo Slovenska tam nebude, predkladám túto informáciu a žiadosť.

doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc., prezident ICSW Europe

Pripomíname si desať rokov pôsobenia v rámci Európskej únii. Oplatilo sa nám to? Slovensko do EÚ vstupovalo s oveľa menšou ekonomickou silou, ako má dnes. V tvorbe hrubého domáceho produktu na obyvateľa sme preskočili Portugalsko aj Grécko. V kúpnej sile dokonca Česko. Veríte tomu. Máme z toho radosť? Podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Josepha Stiglitza, ale i Európskej komisie, je Slovensko krajina, kde ekonomický rast sa neodrazil rastom životnej úrovni. Počas referenda o vstupe do EÚ som zastával názor zachovať si triezvy názor. Nie všetko zlato sa blyští. A to platí aj pre Európsku úniu. Najsmutnejšie je, že naši politici, často chránia cudzie a nie naše záujmy.

doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc., nominovaný prezident ICSW Europe
Abstrakt: Článok predstavuje názor Medzinárodnej rady pre sociálny rozvoj na sociálnu situáciu v Európe. Poskytuje názor na realizáciu Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 202 z roku 2012 v podmienkach krajín Európskej únie. Odporúčanie je zamerané na garantovanie sociálneho minima pre všetkých.
Kľúčové slová: Garantované sociálne minimum, Medzinárodná organizácia práce, Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj

Úvod

Vo francúzskom meste Rennes sa 25. marca 2014 zišli európski predstavitelia Medzinárodnej rady pre sociálny rozvoj (ICSW Europe) aby spolu posúdili možnosti občianskej spoločnosti a hlavných aktérov v Európskej únii v oblasti garantovaného sociálneho minima (tzv. Social Protection Floor). Odporúčanie číslo 202 (O 202) prijaté Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) v roku 2012 dáva štátom za úlohu poskytnúť ich občanom garantované sociálne minimum. Je však potrebné sa dohodnúť spoločne, čo to znamená v podmienkach členských krajín EÚ, kde predsa už existujú rozmanité systémy sociálnej ochrany.

HETTEŠ, M. - KRÉMER B. - STECK, P. (eds.) 2014. Sociálne investovanie. Zborník z medzinárodnej vedecko-odbornej konferencie. Bratislava: SKTS, 114 s. ISBN 978-80-971606-0-9.
Medzinárodna vedecko-odborná konferecia pod názvom ,,Sociálne investovanie“, sa konala 24. februára 2014 v Bratislave.

Editors:
Jarmila Bordáčová (Bratislava) Vlastimil Kozon (Vienna)
Gabi Lezcano (San Francisco)

Rewiev:
Alžbeta Mrázová (Skalica)
Pawel Czarneczki (Warszawa)
Andrea Shahum (Chapel Hill)
© Collegium Elisabethinum Vienna 2013
ISBN 978-80-8074-198-0

doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.

Pripomíname si desať rokov pôsobenia v rámci Európskej únii. Oplatilo sa nám to? Slovensko do EÚ vstupovalo s oveľa menšou ekonomickou silou, ako má dnes. V tvorbe hrubého domáceho produktu na obyvateľa sme preskočili Portugalsko aj Grécko. V kúpnej sile dokonca Česko. Veríte tomu. Máme z toho radosť? Podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Josepha Stiglitza, ale i Európskej komisie, je Slovensko krajina, kde ekonomický rast sa neodrazil rastom životnej úrovni. Počas referenda o vstupe do EÚ som zastával názor zachovať si triezvy názor. Nie všetko zlato sa blyští. A to platí aj pre Európsku úniu. Najsmutnejšie je, že naši politici, často chránia cudzie a nie naše záujmy.

Európa znamená vo svojom pôvodnom gréckom význame zvedavá žena. Európa má, aspoň slovne, záujem na spravodlivom a dôstojnom živote jej občanov, teda aj našich. Už počas francúzskej revolúcii koncom 18. storočia sa poukazovalo na neprijateľnosť prílišných majetkových rozdielov. Zisk z našej ekonomiky sa nerozdeľuje rovnomerne medzi občanmi, obcami a regiónmi Slovenska. Bratislava je teraz 5. najbohatší región v EÚ. To čo k nám prichádza zo zahraničia v podobe európskych fondov je skôr almužna a nie dôstojná a spravodlivá odmena za našu prácu, produktivitu, zdravie a pokazený život našich detí. Skôr je situácia taká že podporujeme blahobyt iných európskych krajín pomocou vývozu dividend a zisku.