Nedostatok orgánov je hlavným faktorom, ovplyvňujúcim transplantačné programy. Len v Európe čaká v poradovníkoch takmer 40 000 pacientov, pričom každý deň zomiera desiatka pacientov – márne čakajúc na darovanie orgánu. Začiatkom júna sa experti európskej iniciatívy ACCORD stretli na konferencii v Madride, aby spoločne riešili otázky zlepšenia systému darcovstva a transplantovania orgánov.

Transplantácia orgánov je v súčasnosti finančne najefektívnejšou liečbou zlyhania obličiek; pri zlyhaní orgánov, ako sú pečeň, pľúca a srdce, ide o jediný dostupný liečebný postup. Aj medzi krajinami EÚ s dobre rozvinutými zdravotníckymi službami však existujú značné rozdiely v darcovstve orgánov a transplantačných aktivitách. Téma darcovstva orgánov a transplantácií je citlivá a zložitá (najmä ak ide o etické hľadisko), preto si vyžaduje plnú pozornosť a účasť spoločnosti. Európska komisia sa tejto problematike aktívne venuje, keďže je dôležité zabezpečiť bezpečnosť pacientov i darcov, kvalitu transplantovaných orgánov, zvýšiť dostupnosť orgánov a zároveň bojovať proti obchodovaniu s orgánmi.

Chronické žilové ochorenie (CHŽO) je vážnym medicínskym i ekonomickým problémom nie len na Slovensku. Až 8 z 10 obyvateľov našej krajiny trpí týmto ochorením. Väčšina z nich však návštevu lekára odkladá a „lieči sa“ výživovými doplnkami či mastičkami.

Chronické žilové ochorenie je zápalové ochorenie, ktoré bez správnej liečby progreduje a zhoršuje sa. Prvé príznaky môžu pôsobiť nevinne. Nepríjemný pocit ťažkých nôh, bolesti, svrbenie kože, opuchy a kŕče. Pri nesprávnej liečbe počas ďalších rokov napreduje ochorenie výskytom kŕčových žíl, zmeny sfarbenia kože, poškodením kože a podkožného tkaniva dolnej končatiny až do otvoreného vredu predkolenia.
CHŽO nie je teda zanedbateľná nepríjemnosť, či kozmetický problém. Vždy ide o chronické, zápalové, rozvíjajúce sa ochorenie, ktoré patrí do starostlivosti lekára!

Mnoho ľudí, najmä ženy, ktoré v práci dlho a často stoja či sedia však návštevu lekára bezdôvodne odkladajú. Pocit ťažkých nôh, kŕče či bolesti pripisujú náročnému zamestnaniu, veku a hmotnosti. Tieto príznaky sú však vždy prejavom chronického žilového ochorenia, ktoré si vyžaduje liečbu liekom už od jeho úplného začiatku. Liečba musí byť komplexná a celoživotná. Základom je zmena životosprávy, najmä úprava obezity, ovplyvnenie sedavého spôsobu života a nedostatku pohybu.

Specific quality elements in health care
Abstrakt: Príspevok je zameraný na problematiku kvality zdravotnej starostlivosti v súvislosti s poskytovaním sociálnych služieb na Slovensku. Autorka sa 13 rokov venuje kvalite v sociálnych službách, v ktorých sa poskytuje aj zdravotná starostlivosť. Zariadenia sociálnych služieb na Slovensku poskytovali zdravotnú starostlivosť svojim klientom bez legislatívneho zázemia a kontrolného systému zabezpečovania kvality. Preto tu vidíme priestor na oblasť zlepšovania.
Kľúčové slová: Kvalita. Pacient. Zdravotná starostlivosť.

Abstract: The paper is focused on the quality of health care in connection with the providing of social services in Slovakia. For 13 years, the author has dedicated herself to the quality of social services that provide health care. Social care facilities in the Slovakia provided health care to their clients without legislative background and quality control system. Therefore we see possibilities of improvement in this area.
Keywords: Quality. Client. Health Care.

Stelesnená subjektivita a etická zodpovednosť za terminálne chorých pacientov. Liečba celistvosti v paliatívnej liečbe.
Abstract: This article explores an ethical responsibility for treating the whole body in palliative care. When a terminally ill patient is facing a serious illness, they need relief: relief from pain and relief from stress and many other symptoms. Health care professionals often think that Palliative and Hospice Care need to focus on improving patients’ ability to tolerate aggressive medical treatments. But terminally ill patients themselves feel the need for more than just medical or psychological support. They need also bodily or embodied support from all involved into their care.
Keywords: Ethics, needs of seriously ill, going along, the importance of man.

Abstrakt: Tento článok sa zaoberá etickou zodpovednosťou za celistvú starostlivosť o človeka v paliatívnej starostlivosti. Keď je nevyliečiteľne chorý pacient vážne chorý, potrebuje úľavu od bolesti, stresu a mnohých ďalších príznakov. Zdravotnícki pracovníci si často myslia, že paliatívna a hospicová starostlivosť sa má zamerať iba na zlepšenie schopnosti pacientov tolerovať agresívne liečebné postupy. Ale nevyliečiteľne chorí pacienti sami cítia, že potrebujú viac než len lekársku a psychologickú starostlivosť. Potrebujú tiež telesnú alebo stelesnenú podporu zo strany všetkých zúčastnených v ich starostlivosti.
Kľúčové slová: Etika, potreby ťažko chorého, sprevádzanie, stelesnenie.

Náš mozog je továreň na šťastie, a či ňou aj zostane, záleží najmä od toho, čím ho budete živiť, aby sa mohol zregenerovať. Ak telo začne zlyhávať, je jasné, že sa narušila harmónia v našom organizme. Pokiaľ nepracujeme systematicky a cieľavedome na budovaní našej vnútornej rovnováhy, je len otázkou času, kedy telo začne vysielať varovné signály. Ak ich budete dlhodobo ignorovať, na zmenu môže byť už príliš neskoro – upozorňuje neúnavná propagátorka zdravého životného štýlu prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc., vo svojej najnovšej knihe Ako mať zdravý mozog v každom veku.

Dlhoročná profesorka všeobecnej biológie na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, autorka viacerých bestsellerov ako Oddelená strava pre zdravie, Umenie zdravo žiť, Detoxikácia organizmu – Kľúč k zdraviu, čoskoro oslávi životné jubileum 80 rokov (12. 10. 2014). Jej vnútornú energiu, optimizmus, súzvuk tela a mysle jej môže závidieť nejedna tridsiatnička. Svoje poznatky, osobné skúsenosti a múdrosť si nenecháva pre seba. Vďaka knihám sa snaží širokej verejnosti ukázať, že správnou životosprávou a pohybom, jednoducho celkovou zmenou životného štýlu, dokážete ovplyvniť kvalitu svojho života a predovšetkým zdravia. Jej posledná kniha poodhalí tajomstvá nášho mozgu a poskytuje návod, ako si zachovať jeho optimálnu činnosť po celý život.

Pekne dožiť a pokojne zomrieť .... jednoduché prianie každého človeka.

V dnešnej dobe sa dá dozvedieť všetko, čo prinesie senzáciu a peniaze. Dozvedieť sa však niečo o tom, čo podvedome trápi každého človeka, niečo o smrti a umieraní je skoro nemožné. Ako sa teda zomiera v 21.storočí, musí sa aj dnes človek trápiť, môže ovplyvniť svoje posledné dni, či dokonca presadiť svoju predstavu o vlastnej smrti?

Práve túto medzeru, práve takéto otázky sa rozhodol autor vyplniť v pripravovanej knihe.. Kniha je napísaná pre širokú verejnosť, pre každého z nás a je príspevkom k humanizácii medicíny našej doby.

PAVELKOVÁ, J.; PREUSS, K. (eds) Ekonomika a řízení ve zdravotních a sociálních službách. Sborník 3. ročníku mezinárodní vědecké konference. Praha : International ART CAMPUS Prague, 2014. 271 s. ISBN 978-80-86877-70-9.

Dňa 27.3.2014 organizovala Fakulta zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku v spolupráci s Univerzitou Tomáše Bati ve Zlíně - Fakultou humanitních studií, Krakowskou Akademiou Andrzeja Frycza Modrzewskiego Uniwersytet Pedagogiczny w Krakowie VADIMED Kraków, AKH – Medizinischer Universitätscampus Wie, a Mestom Ružomberok medzinárodnú vedeckú konferenciu pod názvom „Rodina-Zdravie-Choroba“. Z konferencie vám prinášame zborník v PDF.

Prvé vydanie, Detský hospic Plamienok, Bratislava 2005
© MUDr. Mária Jasenková a kol., Detský hospic Plamienok.

doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc., prezident ICSW Europe

Pripomíname si desať rokov pôsobenia v rámci Európskej únii. Oplatilo sa nám to? Slovensko do EÚ vstupovalo s oveľa menšou ekonomickou silou, ako má dnes. V tvorbe hrubého domáceho produktu na obyvateľa sme preskočili Portugalsko aj Grécko. V kúpnej sile dokonca Česko. Veríte tomu. Máme z toho radosť? Podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Josepha Stiglitza, ale i Európskej komisie, je Slovensko krajina, kde ekonomický rast sa neodrazil rastom životnej úrovni. Počas referenda o vstupe do EÚ som zastával názor zachovať si triezvy názor. Nie všetko zlato sa blyští. A to platí aj pre Európsku úniu. Najsmutnejšie je, že naši politici, často chránia cudzie a nie naše záujmy.

Anotácia: Príspevok prináša teoretickú reflexiu praktických etických dilem s nevyliečiteľne chorými a návrh systematického prístupu k ich riešeniu. Zameriava sa na nevyliečiteľne chorého pacienta, jeho práva a potreby, ktorých rešpektovanie je v súčasnosti pomerne často problematické. Zaoberá sa komplexnou starostlivosťou o zomierajúcich a etickými dilemami, s ktorými sa odborníci pracujúci v paliatívnej starostlivosti stretávajú v praxi. Rieši najdôležitejšie aspekty starostlivosti o nevyliečiteľne chorých ako sú sprevádzanie, kontinuálna práca multidisciplinárneho tímu a komunikácia nielen s nevyliečiteľne chorými a zomierajúcimi, ale aj s ich príbuznými. V oblasti komunikácie poukazuje na uplatňovanie stratégie 'pia fraus' v priamom protiklade k podávaniu pravdivých informácií.
Kľúčové slová: Ľudská dôstojnosť. Etické dilemy. Zomieranie a smrť. Nevyliečiteľne chorý pacient. Paliatívna a hospicová starostlivosť.

Millions of children and adults around the world are affected by developmental disabilities. This has affected the cognitive, motor, and emotional aspects of their lives. Although there has been an enormous progress in our understanding on the pathophysiological aspects of neurodevelopmental disorders, many aspects of these disorders remain unknown. For in‐ stance, there are 6 millions people affected by Down syndrome around the word. While advance in clinical care and surgical techniques have led to a drastic increase in life expectancy of people with Down syndrome, no effective treatments are available to restore cognitive function in people affected. For this reason there is an urgent need to better understand mechanisms behind cognitive disability and develop new therapies for Down syndrome and similar neurodevelopmental disorders.

Předložený sborníkv PDF je výsledkem mezinárodní vědecké konference „Ekonomika a řízení ve zdravotních a sociálních službách“, která se konala v Praze 18. dubna 2013.

Rozhovor s Ing. Romanou Skála-Rosenbaum, předsedkyní Asociace Parkinson-Help, o. s.
Jaké je poslání vašeho sdružení? Jaké má cíle?
Když jsem onemocněla, začala jsem jako mnozí jiní nemocní hledat různé informace a zjistila jsem, že o Parkinsonově nemoci je toho v češtině k dispozici strašně málo. Když jsem se pak dostala do invalidního důchodu a přestala být aktivní na trhu práce, začala jsem přemýšlet, co bych mohla udělat pro lidi, kteří mají stejnou nemoc jako já a určitě shání stejné informace jako já. Začali jsme založením webových stránek www.parkinson-help.cz, které jsou v současné době zřejmě jediným komplexním zdrojem informací o Parkinsonově nemoci v českém jazyce. To byl tedy jeden záměr – a snad úspěšný: web zaznamenal od října 2012 41 519 přečtení jednotlivých stran a měsíčně má 1500 unikátních návštěvníků. Naší vizí je vytvoření poradenského a informačního centra pro nemocné, jejich blízké i všechny ostatní, kteří mají o problematiku Parkinsonovy nemoci z různých důvodů zájem. A s tím jde ruku v ruce naše poslání: bořit stigmata, která jsou v souvislosti s Parkinsonovou nemocí v naší společnosti zatím pořád ještě zakotvena.

Závažné onemocnění, jakým onkologické onemocnění bezesporu je, představuje velkou zátěž, která ovlivňuje nejen fyzickou stránku člověka, ale zasahuje také jeho psychiku (ducha a duši) a jeho vztahy. Podle dostupných statistických údajů počet osob s prodělaným onkologickým onemocněním celosvětově roste (1).

Sběr dat v ČR je povinný dle zákonného opatření a zároveň naprosto nutný pro plánování potřeby onkologické péče a hodnocení jejího přínosu (2). Z hlediska epidemiologie zhoubných nádorů patří Česká republika mezi nejzatíženější státy Evropy i světa. Od roku 1995 se daří úmrtnost dlouhodobě stabilizovat. Přesto kvůli rostoucímu výskytu dochází k setrvalému růstu podílu počtu onkologicky nemocných osob na počtu všech osob sledované populace. Vzhledem k celosvětovému trendu, snižujícímu se věku onemocnělých a objevující se nádorové duplicitě onemocnění je jasný předpoklad, že bude docházet k stále častějšímu výskytu onkologicky nemocných či vyléčených a jejich blízkých. Všichni tito lidé mají specifické potřeby v oblasti psychosociální podpory a následné integrace.