Ageism as the new negative phenomenon in health care services. (Casuistry)
Abstrakt: Súčasná moderná spoločnosť vníma starobu prevažne negatívne, čo následne determinuje skutočnosť, že táto negativita staroby a starnutia sa v mnohých prípadoch integruje do povedomia starších jedincov. Veková diskriminácia - ageizmus sa pritom čoraz častejšie dáva do súvisu so zdravotnou, prípadne sociálnou starostlivosťou. Cieľom predkladaného príspevku bolo poukázať na ageizmus v zdravotníctve a to v kontexte reálnych vedeckých výskumov, ktoré boli v posledných rokoch realizované v krajinách západnej Európy a Ameriky. Zároveň sme sa snažili upriamiť pozornosť na to, ako môže zdravotnícky personál prispieť ku komplexnej rehabilitácii seniora a to v kontexte psycho-sociálneho pôsobenia na staršieho jedinca v paradigme odmietania ageizmu.
Metódy: Kvalitatívna analýza a interpretácia dostupnej odbornej literatúry, ktorá sa zaoberá ageizmom v zdravotníctve, doplnená o naratívnu prípadovú štúdiu, ktorú uvádzame ako kazuistiku. V závere sme použili dedukciu, na základe ktorej sme zo všeobecne prezentovanej teórie vyvodili konkrétne závery.
Záver: Skúmaním negatívnych dôsledkov ageizmu prichádzame k poznaniu, že je nevyhnutné vyvinúť také terapeutické prístupy, ktoré budú súčasťou komplexnej rehabilitácie a prostredníctvom ktorých môžeme priamo čeliť vplyvu negatívnych stereotypov. Do popredia sa totiž v súvislosti s ageizmom dostáva kvalita interakcií medzi starším jedincom a poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti, pričom sa začína objavovať nový pojem a to terapeutické spojenectvo.
Kľúčové slová: Ageizmus. Stereotypy. Zdravotníctvo. Pacient. Vek. Rehabilitácia.
Abstract: Modern society perceives old age mostly negatively, what subsequently determines the fact, that this negativity of old age and ageing is in many cases integrated into elder people´s awareness. Age discrimination – ageism is more often connected to health or social care services. The aim of this contribution was to point to ageism in health care in the context of actual scientific researches, performed in Western Europe countries and the USA in recent years. We also tried to define options by which a medical staff can contribute to a complex rehabilitation in connection with psychosocial effect on a senior in paradigm of ageism denial.
Methods: Qualitative analysis and interpretation of available reference books about ageism in health care services, complemented by a narrative case study, which we present as a casuistry. In the conclusion we used a deduction, based on which we deduced specific findings from a generally presented theory.
Conclusion: By examining the negative consequencies of ageism we come to realize that it is necessary to develop such therapeutic approaches, through which we are able to face the impact of negative stereotypes. When speaking of ageism, the quality of interactions between an elder person and a health care provider comes to the foreground, while the new „therapeutic alliance“ term begins to appear.
Key words: Ageism. Stereotypes. Health care service. Patient. Age. Rehabilitation.