Prohuman

Jedným z najzaujímavejších príspevkov do literárno-fotografickej súťaže Sociálne služby obrazom a slovom 2018, boli analógové fotografie klientov Alzhaimercentra v Piešťanoch, spravené pod odborným vedením Dávida Badiara.

Ageism as the new negative phenomenon in health care services. (Casuistry)
Abstrakt: Súčasná moderná spoločnosť vníma starobu prevažne negatívne, čo následne determinuje skutočnosť, že táto negativita staroby a starnutia sa v mnohých prípadoch integruje do povedomia starších jedincov. Veková diskriminácia - ageizmus sa pritom čoraz častejšie dáva do súvisu so zdravotnou, prípadne sociálnou starostlivosťou. Cieľom predkladaného príspevku bolo poukázať na ageizmus v zdravotníctve a to v kontexte reálnych vedeckých výskumov, ktoré boli v posledných rokoch realizované v krajinách západnej Európy a Ameriky. Zároveň sme sa snažili upriamiť pozornosť na to, ako môže zdravotnícky personál prispieť ku komplexnej rehabilitácii seniora a to v kontexte psycho-sociálneho pôsobenia na staršieho jedinca v paradigme odmietania ageizmu.
Metódy: Kvalitatívna analýza a interpretácia dostupnej odbornej literatúry, ktorá sa zaoberá ageizmom v zdravotníctve, doplnená o naratívnu prípadovú štúdiu, ktorú uvádzame ako kazuistiku. V závere sme použili dedukciu, na základe ktorej sme zo všeobecne prezentovanej teórie vyvodili konkrétne závery.
Záver: Skúmaním negatívnych dôsledkov ageizmu prichádzame k poznaniu, že je nevyhnutné vyvinúť také terapeutické prístupy, ktoré budú súčasťou komplexnej rehabilitácie a prostredníctvom ktorých môžeme priamo čeliť vplyvu negatívnych stereotypov. Do popredia sa totiž v súvislosti s ageizmom dostáva kvalita interakcií medzi starším jedincom a poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti, pričom sa začína objavovať nový pojem a to terapeutické spojenectvo.
Kľúčové slová: Ageizmus. Stereotypy. Zdravotníctvo. Pacient. Vek. Rehabilitácia.

Abstract: Modern society perceives old age mostly negatively, what subsequently determines the fact, that this negativity of old age and ageing is in many cases integrated into elder people´s awareness. Age discrimination – ageism is more often connected to health or social care services. The aim of this contribution was to point to ageism in health care in the context of actual scientific researches, performed in Western Europe countries and the USA in recent years. We also tried to define options by which a medical staff can contribute to a complex rehabilitation in connection with psychosocial effect on a senior in paradigm of ageism denial.
Methods: Qualitative analysis and interpretation of available reference books about ageism in health care services, complemented by a narrative case study, which we present as a casuistry. In the conclusion we used a deduction, based on which we deduced specific findings from a generally presented theory.
Conclusion: By examining the negative consequencies of ageism we come to realize that it is necessary to develop such therapeutic approaches, through which we are able to face the impact of negative stereotypes. When speaking of ageism, the quality of interactions between an elder person and a health care provider comes to the foreground, while the new „therapeutic alliance“ term begins to appear.
Key words: Ageism. Stereotypes. Health care service. Patient. Age. Rehabilitation.

Determinants characterizing the life of a caregiver treating an individual with Alzheimer’s disease
Abstrakt: Alzheimerové ochorenie predstavuje v súčasnej dobe vážny spoločenský problém, nakoľko predĺžením ľudského života sa tento typ demencie objavuje čoraz častejšie. O pacientov s Alzheimerovým ochorením sa v mnohých prípadoch starajú rodinní príslušníci, ktorí blízkemu jedincovi poskytujú nepretržitú dvadsaťštyri hodinovú starostlivosť. Cieľom kvalitatívneho výskumu, ktorého výsledky vo vedeckej štúdii uvádzame, bolo popísať u opatrovateľov jedincov s Alzheimerovým ochorením tie determinanty, ktoré spôsobujú stres, zmapovať hlavné oblasti záťaže na opatrovateľov a zároveň identifikovať emócie, ktoré opatrovatelia – participanti počas výskumu najčastejšiemu popisovali. Výskum bol realizovaný metódou focus group a prebiehal v poradni špecializovaného sociálneho poradenstva v Krompachoch. Ako determinanty stresu sme identifikovali predovšetkým neschopnosť jedinca s Alzheimerovým ochorením vnímať realitu, rozumieť hovorenému slovu, možnosť úteku z domu, ale aj o to, že jedinec s Alzheimerovým ochorením vykazuje často známky popudlivosti a podráždenosti. Dopad starostlivosti o jedinca s Alzheimerovým ochorením vytvára u opatrovateľa citovú, fyzickú a finančnú záťaž, ale opatrovatelia popisujú aj výrazné pocity osamelosti. Najvýraznejšie popisovanou emóciou uvádzanou zo strany participantov bol hnev a smútok. Tento hnev pramenil z reálnej nemohúcnosti prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu blízkeho človeka a z toho, že opatrovatelia žili v neustálom strachu z možných komplikácii pri zabezpečovaní každodennej starostlivosti. V kontexte výskumu sme došli aj k zaujímavému zisteniu týkajúceho sa emocionálneho prežívania opatrovateľov v paradigme straty pozitívnych spomienok na rodinného príslušníka a to pred vznikom ochorenia.
Kľúčové slová: Alzheimerové ochorenie. Starostlivosť. Demencia. Opatrovateľ. Determinanty.

Abstract: Alzheimer’s disease is currently a serious social problem, because by prolonging human life this type of dementia appears more and more often. Patients with Alzheimer’s disease are in many cases treated by family members who provide 24 hour continuous care to a close person. The aim of the qualitative research, which we report in the scientific study, was to describe stressors in caregivers of individuals with Alzheimer’s disease, to map the main areas of burden on caregivers and to identify the emotions that the caregivers – research participants described most frequently. The research was conducted using the focus group method and was conducted in specialized social counselling in Krompachy. The inability of an Alzheimer’s individual to perceive reality, understand the spoken word, possibility of homelessness, but also that the individual with Alzheimer’s disease often shows signs of snappishness and irritability were identified as stress determinants. The impact of the care of an individual with Alzheimer’s disease creates an emotional, physical and financial burden on the caregiver, but the carers also describe strong feelings of loneliness. The most strikingly described emotion presented by the participants was anger and sadness. This anger arose from the real impotence to contribute to improving the health of a close person, and that caregivers lived in constant fear of possible complications in providing daily care. In the context of the research we also found an interesting finding regarding the emotional survival of caregivers in the paradigm of the loss of positive memories of a family member before the onset of the disease. Loss of positive memories has triggered acute sadness with participants and was identified by most participants.
Key words: Alzheimer’s disease. Care. Dementia. Caregiver. Determinants

Nutrition and hydration in curative and preventive care for the seniors
Abstrakt: Výživa a primeraná hydratácia plnia dôležitú úlohu v starostlivosti o seniorov. Výživa ovplyvňuje celkový stav organizmu, telesnú a duševnú pohodu, odolnosť voči infekciám a urýchľuje hojenie rán. V ústavných zariadeniach dietoterapia, racionálna výživa a hydratácia patria k najčastejším intervenciám komplexnej liečby seniorov.
Cieľom príspevku je prezentovať zameranie intervencii v starostlivosti o výživu a hydratáciu seniorov, ako aj reálne možnosti spolupráce v ústavných zariadeniach.
Výskumný súbor a metódy: Výskumný súbor tvorilo 229 sestier zo zariadení sociálnych služieb a zdravotníckych zariadení v SR. Pri narrative review to boli dokumenty vybraté pomocou kľúčových slov. Metódami výskumu boli narrative review a dotazník vlastnej konštrukcie. Dotazník bol rozdelený na dve časti. Prvá časť obsahovala oblasti nefarmakologickej liečby a respondenti označili na Likertovej škále stupeň dôležitosti. Druhá časť bola podrobne zameraná na intervencie a respondenti označovali na Frekvenčnej škále, ako často intervencie realizujú.
Výsledky výskumu: sú súčasťou projektu KEGA- Možnosti interdisciplinárnej kooperácie pri realizovaní nefarmakologickej liečby seniorov v ústavných zariadeniach. Výsledky sú uvádzané v absolútnych číslach, percentách, priemerných a modálnych hodnotách.
Na základe vyhľadaných štúdii v databázach Scopus, Web of Science, ProQuest Central sme zistili, že výživa a hydratácia sú súčasťou komplexnej liečby seniorov. Najviac článkov bolo venovaných výžive a hydratácii u seniorov s kognitívnou poruchou a demenciou (115), poruchách vylučovania (98) a krehkých seniorov.
Vyhodnotením dotazníka sme zistili, že hydratácia dosiahla priemerné skóre 1,07, výživa 1,03. Pri zameraní na jednotlivé intervencie bolo priemerné skóre v oblasti hydratácia 2,85. V oblasti výživa 2,57. V oblasti hydratácia sa sestry zameriavajú na: edukáciu (1,18), časté podávanie tekutín (1,22). V oblasti výživa sa sestry zameriavajú na: edukáciu (1,34), pravidelné stravovanie podľa režimu zariadenia (1,41), podávanie liečebnej výživy (1,61).
Záver: Výživa a hydratácia patria k hlavným intervenciám nefarmakologickej liečby a naďalej je im dôležité venovať pozornosť. Rezervy sú v interdisciplinárnej spolupráci a v podávaní výživy a tekutín enterálne a parenterálne.
Kľúčové slová: Výživa. Hydratácia. Interdisciplinárna spolupráca. Intervencie sestry. Projekt KEGA.

Loneliness and its determinants in relation to suicidal behavior of seniors
Abstrakt: Autorka sa vo vedeckej štúdii zaoberá osamelosťou, ktorú v úvode definuje, pričom osamelosť vníma ako fenomén, ktorý v súčasnej dobe výrazne ovplyvňuje životy mnohých jedincov. Osamelosť sa týka všetkých vekových skupín, no najväčší podiel osamelých ľudí tvoria starší jedinci, ktorí sú náchylnejší k osamelosti a k sociálnej izolácii predovšetkým preto, lebo sú viac ohrození celým radom zdravotných a sociálnych problémov, ktoré následne osamelosť determinujú. Osamelosť, ktorá následne ústi do samovraždy je autorkou podávaná ako výrazný extrémny jav, ktorý má stúpajúcu tendenciu predovšetkým u vekovej skupiny seniorov. V druhej časti vedeckej štúdie sú popisované výsledky kvalitatívnej analýzy v rámci ktorej autorka realizovala otvorené kódovanie. Výsledky výskumu naznačujú, že osamelosť v živote seniora vytvára silné a negatívne konotácie, ktoré sú spojené s myšlienkou na smrť, čo môže následne vyústiť až k suicidálnemu správaniu seniora. Okrem toho môžeme potvrdiť, že absencia pozitívnych sociálnych vzťahov staršieho človeka je významným rizikovým faktorom pre široko založené morbidity a mortality a vplýva na celkovú pohodu a psychické a fyzické zdravie staršieho jedinca.
Kľúčové slová: Osamelosť, Izolácia, Samovražda, Starší človek, Vek.

Abstract: The author deals in her scientific study with loneliness, which she defines in the introduction, whereby she perceives loneliness as a phenomenon, which presently significantly affects the lives of many people. Loneliness affects all age groups, but the largest share of lonely people consists of older people, who are more prone to loneliness and social isolation especially because they are more endangered by a range of health and social issues, which subsequently determine loneliness. The author presents loneliness, which subsequently leads into suicide, as a striking and extreme phenomenon, which has a growing tendency especially in the seniors’ age group. The second section of the scientific study describes the results of qualitative analysis, in which the author implemented open coding. The research results suggest that loneliness in senior’s life creates strong and negative connotations, which are linked to the idea of death, which can subsequently lead to suicidal behavior of the senior.
Key words: Loneliness, Isolation, Suicide, Older Man, Age.

The psychosocial aspects of the genesis of depression in old age and the possibilities of using a group psychotherapy
Abstrakt: Autorka rozoberá v prehľadovej štúdii fenomén starnutia, pričom popisuje jeho prejavy v kontexte biologického, psychického a sociálneho charakteru. Upozorňuje pritom na nárast psychických ochorení, a to predovšetkým depresie, ktorú následne rozoberá a charakterizuje. Cieľom príspevku bolo predovšetkým poukázať na aspekty vplývajúce na vznik depresie, ktorá sa objavuje vo vyššom veku, predovšetkým na aspekty, ktoré súhrne nazývame psychosociálne. Autorka však nespája vznik depresie iba so psychosociálnymi aspektmi, upozorňuje totiž, že na vzniku depresie sa u seniorov podieľajú aj fyzické obmedzenia, prípadne fyzické ochorenia a kognitívne zmeny, avšak tieto fyzické zmeny prispievajú k rozvoju negatívnych sociálnych fenoménov, ako je osamelosť, izolácia, strata kontaktov a pod. Depresia vo vyššom veku má tak silný sociálny podtón, čo znamená, že jej liečba v sebe nesie určité špecifiká predovšetkým v kontexte kombinovania medikamentóznej liečby so psychoterapiou. V rámci predkladanej prehľadovej štúdie sa preto autorka v jej druhej časti zameriava na psychoterapiu ako jednu z možných podporných liečebných aktivít. Psychoterapiu pri práci so seniorom/kou pritom vymedzuje ako plánovanú a kontrolovanú liečbu prostredníctvom bezprostredného vplývania na psychiku seniora/ky. Do popredia dáva skupinovú formu psychoterapie a zároveň rozoberá jednotlivé psychoterapeutické prístupy, ktoré sú v rámci poskytovania skupinovej psychoterapie vhodné a môžu pomôcť pri liečbe depresívnych epizód v živote staršieho jedinca. Význam skupinovej terapie u seniorov sa zakladá predovšetkým na možnosti poskytnutia, prípadne obnovenia sociálnej opory, ktorá je pre jednotlivca v období staroby nevyhnutná.
Kľúčové slová: Sstaroba. Depresia. Psychoterapia. Izolácia. Osamelosť. Psychosociálne aspekty. Skupinová psychoterapia. Vyšší vek.

Abstract: The author discusses in survey study aging phenomenon, and describes its manifestations in the context of biological, psychological and social nature. Highlights the increase in mental disorders especially depression, which was subsequently discussed and characterized. The paper is primarily aimed to highlight the aspects affecting the formation of depression, which occurs in higher age and in particular the aspects that we call psychosocial summary. The author, however, does not link the formation of depression only with psychosocial factors, and points out that, the formation of depression in seniors is shared with the physical limitations, natural disease, and cognitive changes, but these physical changes contribute to the development of negative social phenomena such as loneliness, isolation, loss of contact etc. Depression in higher age has a strong social background, which means its treatment carries certain specifics, especially in the context of combining medication with psychotherapy. Therefore within the presented summarizing study the author focuses in its second part on psychotherapy as one of the possible supporting medical activities. When working with a senior, psychotherapy delimits as planned and controlled therapy through immediate influence on senior’s psyche. The author puts a group form of therapy to the foreground and at the same time examines individual psychotherapeutic attitudes, which are suitable for the offered group therapy and could be helpful in the treatment of depressive life periods of an elderly person. The meaning of a senior group therapy is mainly based on a possibility to provide or restore social support, which is inevitable in one’s old age.
Key words: Old age. Depression. Psychotherapy. Isolation. Loneliness. Psychosocial aspects. Group psychotherapy. Older age.

Social support at vocational schools by re-educational centres
Abstrakt: Táto štúdia skúmala rozdiely medzi skupinami vo vnímaní zdrojov a typov poskytovanej sociálnej opory. Výskumný súbor tvorilo 98 žiakov vzdelávaných v stredných odborných školách pri reedukačných centrách a kontrolný súbor 98 žiakov zo stredných škôl hlavného prúdu vzdelávania. Na zber údajov sa použila dotazníková metóda Dotazník sociálnej opory pre deti a mládež. Parametrický t - test ukázal rozdiely vo vnímaní sociálnej opory od učiteľov, spolužiakov a zamestnancov školy a reedukačného centra. U učiteľov sme zaznamenali rozdiely poskytovania emocionálnej opory, ktorá je vo vyššej miere hodnotená v školách pri reedukačných centrách. U spolužiakov a ostatných zamestnancov školy sme identifikovali medzi súbormi rozdiely v emocionálnej, informačnej, hodnotiacej, inštrumentálnej podpore. Zistenia tejto štúdie poskytujú pohľad na vyššiu mieru častosti poskytovanej sociálnej podpory v školách pri reedukačných centrách.
Kľúčové slová: Sociálna opora, stredná odborná škola, škola pri reedukačnom centre, typy sociálnej opory, zdroje sociálnej opory

Abstract: The study examines differences between the perception of sources and types of provided social support. The research sample consisted of 98 students educated at vocational schools by re-educational centres and the control sample consisted of 98 students form mainstream school. The social support questionnaire for children and youth was used to collect data. Parametric t-test has shown the differences in the perception of social support from teachers, classmates, and the school and re-educational centre employees. Within the teachers, there was found the difference in providing emotional support, which is, in a higher extent, valued at schools by re-educational centres. Within the classmates and other school employees we have identified differences in emotional, information, axiological, and instrumental support. The research findings offer a view on higher frequency of provided social support at schools by re-educational centres.
Key words: Social support, vocational school, school by re-educational centre, social support types, social support sources
Foto: Peter Senko (2019)

Family Background of Child's Fear of School. Technique of Transformation of Negative Experiences into Positive.
Abstrakt: Článok poskytuje teoretický i praktický náčrt psychoterapeutickej práce, realizovanej „Technikou transformácie negatívneho prežívania na pozitívne“ (TTNPP), aplikovanej v konkrétnom prípade u 13-ročnej dospievajúcej klientky. Kedže išlo o dieťa trpiace silným strachom zo školy, v článku sa zamýšľame aj o vplyve rodiča na dieťa, v danom prípade rodiča s extrémne vysokými nárokmi na školskú výkonnosť.
Kľúčové slová: výchova v rodine; strach zo školy; psychodynamická psychoterapia; technika transformácie negatívneho prežívania na pozitívne; prípadová štúdia;

Abstract: The article provides both theoretical and practical outline of psychotherapeutic work implemented by the 'Technique of Transformation of Negative Experiences into Positive', applied in a particular case of a 13-year-old client. Since the child was suffering from a strong fear of school, in this article we also study the parent-to-child influence as the parent in this case was extremely demanding and result oriented.
Key words: the family education; fear from the school; psychodynamic psychotherapy; the technique of transformation of negative experiences into positive; case study;

Foto: Peter Senko (2018)

Intergenerational learning as a form of aggressive behaviour
Abstrakt: Cieľom príspevku autorky je objasniť a priblížiť podstatu medzigeneračného učenia v rodinnom prostredí a následne vyzdvihnúť dôležitosť rozvíjania medzigeneračných aktivít v súčasnej rodine medzi starými rodičmi a vnúčatami ako významný prostriedok a nástroj prevencie vo vzťahu k vybranému sociálno-patologickému javu, konkrétne k agresívnemu správaniu detí a mládeže, ktoré je vážnym spoločenským problémom a má neustále stúpajúcu tendenciu. Autorka danú skutočnosť dokumentuje konkrétne na prípadovej štúdii.
Kľúčové slová: medzigeneračné učenie v rodine, agresivita, starý rodič, vnúča, prevencia.

Abstract: The main objective of the article is to clarify and approximate the substance of the intergenerational learning in the family environment. Subsequently, the author emphasizes the importance of developing intergenerational activities in the current family between the grandparents and grandchildren. She considers them to be a significant means and tool of prevention in relation to a chosen social-pathological phenomenon, specifically to the aggressive behaviour of children and teenagers which represents a serious social problem having an incessantly growing tendency. The author demonstates the mentioned fact on a particular case study.
Key words: intergenerational learning in the family, aggressiveness, grandparent, grandchild, prevention

Foto: Peter Senko (2018)

Little wonders in the art museum
Abstrakt: Článok sa zameriava na rodinné programy pre najnižšiu vekovú skupinu – batoľatá a ich rodičov, ktorí sa rozhodnú aktívne stráviť čas v múzeách umenia pod vedením galerijných pedagógov. Podrobnejšie opisuje formát Malé divy odohrávajúci sa v Slovenskej národnej galérii a na základe vývinu dieťaťa vo veku 1 až 4 roky poukazuje na význam realizácie takéhoto typu programu v kultúrnych inštitúciách.
Kľúčové slová: Edukácia, galéria, rodina, skorý raný vek

Abstract: The article focuses on family programs for the lowest age group - toddlers and their parents who decide to actively spend time in art museums led by museum educators. It describes the format entitled Little Wonders in the Slovak National Gallery in more detail and, based on the development of a child aged 1 to 4, points out the importance of implementing such a program in cultural institutions.
Key words: Education, art museum, family, early childhood age
SNG Bratislava, Boris Németh

MORAIS, M. M., RAPSOVÁ, L. 2017. Tréning sociálnej kompetencie dospelých a seniorov so zdravotným postihnutím. Praha : Česká andragogická společnost, z. s. 120 s. ISBN 978-80-905460-9-7.

V roku 2017 vydala Česká andragogická společnosť vedeckú monografiu s názvom Tréning sociálnej kompetencie dospelých a seniorov so zdravotným postihnutím, ktorej autorkami sú doc. PaedDr. Marianna Müller de Morais, PhD. a Mgr. Lucia Rapsová. Obe autorky pôsobia na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre na katedre pedagogiky a zaoberajú sa problematikou rozvíjania sociálnych spôsobilostí u rôznych cieľových skupín. Vedecká monografia bola výstupom v rámci výskumnej úlohy VEGA MŠVVaŠ SR a SAV č. 1/0176/15 s názvom Paradigmy v edukácii zdravotne znevýhodnených dospelých a seniorov v rezidenciálnej starostlivosti.

Bullying in a School Environment
Abstrakt: Jedným zo sociálno-patologických javov, ktorému sa venujeme v nasledujúcom článku je šikanovanie. Cieľom bolo zistiť, či sa tento jav vyskytuje na stredných školách a v akom rozsahu. Na zisťovanie dát sme využili kvantitatívnu metódu, pomocou dotazníka, prostredníctvom, ktorého sme zhromažďovali údaje zo získaných odpovedí študentov na Strednej zdravotníckej škole a Strednej odbornej škole pedagogickej v Levoči.
Kľúčové slová: Sociálno-patologický jav. Šikanovanie. Žiak. Agresor.

Abstract: One of the sociopathological phenomena we deal with in the following article is bullying. The aim was to find out whether this phenomenon occurs in secondary schools and to what extent. We used a quantitative method to determine the data, using a questionnaire through which we collected data from the answers received from students at the Secondary Medical School and the Secondary School of Education in Levoca.
Key words: Sociopathological phenomenon. Bullying. Pupil. Aggressor.

Foto: Peter Senko (2019)

Domáce násilie môže mať stovky foriem a prejavov. Dôležité je však vedieť, že toto správanie sa deje za zatvorenými dverami v súkromí rodinných domov či bytov, eskaluje s postupujúcim vzťahom a samo o sebe nikdy neskončí. Naviac sú také psychické rany, ktoré obetiam ostávajú aj po vystúpení z kruhu domáceho násilia.

Pre mnohých existuje iba pár vecí, ktoré evokujú upokojujúci pocit tepla, komfortu, stability a bezpečia viac, než domov. Veľa ľudí vníma svoj domov ako osobnú pevnosť – akúsi baštu plnú bezpodmienečnej lásky a podpory. Doma zvykneme mať viac slobody, viac času pre rodinu a práve tam môžeme aspoň na pár hodín uniknúť od každodenných starostí v práci a podobne. No pre ľudí, ktorí zažívajú domáce násilie, je domov čokoľvek, len nie bezpečné útočisko.

Bavlna, kdysi označována jako bílé zlato, nyní se o ní mluví spíše jako o prokletí Uzbekistánu. Ukazuje se, že jde o velmi komplikovány případ závislosti na něčem, co je příčinou a řešením rozvojových deficitů v tomto asijském státě. Jaké jsou sociální a lidskoprávní důsledky pěstování této monokultury?

Historie pěstování bavlníku sahá do 19. století, kdy současná teritoria Uzbekistánu byla částečně obsazena ruským impériem. S nástupem průmyslové revoluce poptávka po bavlně, jakožto klíčové surovině pro výrobu textilií, stoupala v industrializujících se zemích. V ruském impériu textilní průmysl patřil mezi nejvíce rozvinuté typy průmyslu. V plánech ruského cara bylo založit na území Turkestánu rozsáhlé plantáže bavlny, aby se impérium stalo nezávislým na dodávkách ze Spojených států. Tyto plány byly však narušené první světovou válkou, kdy došlo k zániku říše a vzniku Sovětského svazu.

Se vznikem Uzbecké sovětské socialistické republiky v roce 1924 byl položen začátek proměny bývalého Bucharského emirátu do hlavního zdroje bavlny pro celý Sovětský svaz. Samotný proces kolektivizace, tj. nedobrovolného slučování bývalých soukromých zemědělců do družstev, neprobíhal hladce a až teprve ve třicátých letech dvacátého století byl konsolidován. Před nástupem komunistického režimu bavlna se pěstovala pouze v oblasti Ferganského údolí.

Forced cotton harvesting in Uzbekistan - photo HRW

Koncem minulého století vyprodukoval Uzbekistán zhruba 2,5 milionu tun bavlny, což představovalo více než 20 procent celosvětové produkce bavlny. Pěstování bavlny zásobovalo nejenom textilní průmysl v Sovětském svazu, ale i centrální vládu v Kremlu tvrdou měnou, díky exportu na světové trhy. Jaké to však mělo ekonomické a hlavně environmentální dosahy na uzbecké obyvatelstvo? Je bavlna prokletím pro Uzbekistán, nebo startérem pro rozvoj státu?

Během sovětského období bavlníkové plantáže zabíraly až 98 % celkové plochy určené pro pěstování technických plodin v Uzbekistánu. Celková rozloha plantáží v osmdesátých létech činila více než 2 miliony hektarů (což tvoří 4,47 % rozlohy republiky) a podíl republiky na dodávkách bavlny podnikům SSSR přesahoval.

Cotton in post-Soviet times