Zaujíma vás, čo sa práve deje na hraniciach s Ukrajinou; aký má priebeh a vplyv konfliktu na osudy tamojšieho obyvateľstva, ale aj na atmosféru v celej Európe; a ako môžu konkrétne humanitárne a rozvojové aktivity slovenských mimovládnych organizácií v teréne zmierniť negatívne dosahy ozbrojených nepokojov?

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dňa 14. apríla publikovala výročnú správu o výdavkoch na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) zo strany darcov – členov Výboru pre rozvojovú spoluprácu (OECD/DAC) za rok 2020. Podľa uvedených čísel ide o viac než 25 % nárast pomoci zo strany inštitúcií EÚ, ktoré boli zmobilizované v reakcii na boj s pandémiou COVID-19. „Tieto čísla poskytujú prvý hmatateľný dôkaz o dosahu globálnej pandémie Covid-19 na oficiálnu rozvojovú pomoc EÚ. V absolútnych číslach sa podľa správy OECD/DAC pomoc EÚ v porovnaní s rokom 2019 zvýšila, no tento nárast je však hlavne výsledkom poklesu hrubého národného dôchodku, vyvolaného globálnou pandémiou,“ vysvetľuje Daniel Kaba, výkonný tajomník Platformy rozvojových organizácií – Ambrela.

Humanitárna intervencia Nadácie Integra

Výdavky na rozvojovú pomoc v roku 2020 vzrástli pre mobilizáciu v boji proti Covid19

Od roku 2015 Slovensko zaznamenalo nárast počtu cudzincov a cudziniek, a k 31. 12. 2019 ich žilo v SR celkovo 143 075, čo je stále len 2,62 % celkovej populácie SR. V absolútnych číslach medzi rokmi 2015 a 2019 ide o nárast o 58 288 cudzincov a cudziniek, pričom ide najmä štátnych príslušníkov tretích krajín.

Predkladaná monitorovacia správa s názvom Monitorovacia správa Ambrely o napĺňaní Agendy 2030 a riešení migrácie v SR (2015 – 2019) od autorskej dvojice Zuzana Števulová a Daniel Kaba porovnáva situáciu a vývin v oblasti migrácie s ohľadom na priority a ciele Agendy 2030. Zameriava sa na obdobie rokov 2015 – 2019, nezaoberá sa teda situáciou, ktorú spôsobila pandémia COVID-19.

The impact of the corona crisis on un / employment of young people

Abstrakt: Jedným z najzávažnejších problémov súčasnej trhovej ekonomiky je nezamestnanosť. Snaha o vytvorenie nových pracovných príležitostí, ako aj snaha o zmenšenie ťarchy nezamestnanosti je vážnym ekonomickým, ale aj sociálnym a politickým problémom. Nezamestnanosť ako faktor závažnej zmeny spôsobu života je udalosťou, ktorá si vyžaduje veľké adaptačné úsilie zamerané na novovzniknutú situáciu. Atribútom nezamestnanosti sú negatíva v podobe zníženia životnej úrovne, vylúčenia zo sociálnych vzťahov a narušených životných istôt.
Kľúčové slová: Nezamestnanosť, práca, spoločnosť pandemická kríza

Abstract: One of the most significant problems of the current market economy is unemployment. An effort to create new job opportunities as well as to lower the heaviness of unemployment is the serious economic, social and political issue. Unemployment as a factor of the serious change is the event that requires a lot of adaptation effort aimed at the newly created situation. The features of the unemployment are the negatives in forms of the lowering the standards of living, exclusion from the social relationships and disrupted life certainties.
Key words: Unemployment, work, society pandemic crisis

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Migrácia je dnes vysoko polarizujúca téma, ktorá rozdeľuje spoločnosti a politickým kandidátom vyhráva, respektíve prehráva volebné súboje. Sama osebe nie je „problém“, ktorý je potrebné vyriešiť, a nie je ani „riešením“ pre iné problémy, ktoré už máme. Čo je naopak potrebné, sú politické a legislatívne štruktúry, ktoré vytvárajú efektívne nástroje na riadenie migrácie tak, aby bola čo najviac prospešná pre všetky zúčastnené strany.

Líder projektu Globálne ciele a migrácia, Diakonie ČCE – Stredisko humanitárnej a rozvojovej spolupráce, vo feburári zverejnil krátke video na tému klimatickej migrácie, čím zároveň odštartoval národnú osvetovú kampaň‚Páli Vás to?‘. Video zobrazuje situáciu v Kambodži, kde Diakonie dlhodobo pôsobí. Kambodža patrí medzi krajiny juhovýchodnej Ázie, ktoré sú najviac ohrozené negatívnymi dosahmi zmeny klímy, ktorá je jedným z významných ‚push‘ faktorov pracovnej migrácie v krajine.

Zaujíma vás, aká je momentálna situácia v Etiópii, a v čom spočíva ozbrojený konflikt v regióne Tigraj? Prečo je dôležité, aby sa medzinárodné spoločenstvo zasadilo za okamžité zastavenie bojov, nastolenie mieru a dodržiavanie ľudských práv? Ako docieliť, aby obyvateľstvo nemuselo utekať do susedných krajín zo svojich domovov? A ako môže spoločná iniciatíva zo Slovenska pomôcť tamojším núdznym a s obnovou krajiny?

Pripojte sa vo štvrtok (1. apríla od 18:00 do 19:00) z pohodlia vašich domovov a pozrite si cez Facebook online diskusiu Ambrely s názvom ‚Ako môže Slovensko pomôcť etiópskemu ľudu počas vojny v Tigraji’. Dozviete sa tiež viac o tom, z čoho bude pozostávať naša urgentná humanitárna pomoc ľuďom, zasiahnutých vojnou v regióne Tigraj, aj kto bude túto pomoc vďaka vyzbieraným darom od slovenskej verejnosti realizovať.

SLOVENSKO/TIGRAJ (MEKELLE): Slovenské mimovládne organizácie sa spojili vo výzve SPOLU PRE ETIÓPIU, ktorá je reakciou na pretrvávajúcu humanitárnu krízu v severoetiópskom regióne Tigraj. Iniciatíva piatich organizácií eRko - Dobrá novina, Mary's Meals Slovensko, Nadácia Integra, SAVIO, Slovenská katolícka charita s podporou Platformy rozvojových organizácii - Ambrela má za cieľ vyzbierať finančné prostriedky a podporiť humanitárne aktivity, ktoré budú predstavovať priamu pomoc obyvateľom zasiahnutých vojnovým konfliktom.

Social servicies of crisis interventions in marginalized communities

Abstrakt: Úroveň poskytovania sociálnych služieb na Slovensku stále prechádza obdobím transformácie, pričom sa snaží porozumieť komunitnej práci, ako prínosu pre miestnu správu vo veciach verejných, ako aj pre rozvoj občianskej spoločnosti. V slovenskom prostredí možno pozorovať v praxi niekoľko základných stratégií práce s komunitami v záujme riešenia ich lokálnych problémov, a to: poskytovanie sociálnych služieb (sociálna práca), advokácia a komunitný rozvoj. Komunitné organizovanie (ako potenciálna štvrtá stratégia práce s komunitami alebo susedstvami) sa v tejto krajine ešte stále využíva veľmi zriedkavo, hoci by mohlo ísť o veľmi účinný a finančne nenáročný nástroj dosiahnutia sociálnej zmeny v demokratickej spoločnosti, akou SR je (Korpesio, 2012).
Kľúčové slová: komunitná práca, marginalizované komunity, sociálne služby

Abstract: The Slovak Republic is still going through a period of transformation, trying to understand community work as a benefit for local governance as well as for the development of civil society. In the Slovak environment, several basic strategies for working with communities can be observed in practice in order to solve their local problems, namely: the provision of social services (social work), advocacy and community development. Community organization (as a potential fourth strategy for working with communities or neighborhoods) is still very rarely used in this country, although it could be a very effective and inexpensive tool for achieving social change in a democratic society such as Slovakia (Korpesio, 2012).
Key words: community work, marginalized community, social servisies

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Zaujíma vás, ako komunikovať citlivé témy, prejavy a kampane; ako by mala organizácia riešiť hate speech a hanlivé komentáre v onlajne; ako pomáha kritické myslenie (nielen mimovládkam) scitlivovať verejnosť v téme rozmanitosti a tolerancie; a tiež ako ukočírovať nenávisť voči mimovládkam a EÚ, ako aj cudzincom a cudzinkám na internete?

Pripojte sa vo štvrtok (25. februára od 19:00 do 20:00) z pohodlia vašich domovov a pozrite si cez Facebook online diskusiu Ambrely s názvom ‚Ako komunikovať citlivé témy a kampane v onlajne’. Dozviete sa viac o tom, s akými verejnými reakciami na svoje kampane a aktivity sa stretli zástupcovia vládneho aj mimovládneho sektoru (na národnej aj európskej úrovni), a ako nenávisť na internete odporúčajú ukočírovať pozvaní diskutujúci, ktorí takúto komunikáciu denne zažívajú na vlastnej koži.

Na otázky moderátorky Frédérique Halászovej budú odpovedať títo hostia:

• Ján Orlovský / riaditeľ Migračného úradu MV SR, ex-riaditeľ NOS;
• Daniel Kaba / výkonný tajomník Ambrely, tvorca reportu AidWatch;
• Samuel Marec / komentátor denníka SME a Denník N;
• Ladislav Miko / vedúci Zastúpenia EK na Slovensku;

Human rights and their application in helping poor families

Abstrakt: Príspevok približuje chudobu a ľudské práva rodín v núdzi. Následne predstavuje aplikáciu ľudských práv pri pomoci rodinám v hmotnej a sociálnej núdzi v občianskom združení Maják nádeje.
Kľúčové slová: Chudoba. Ľudské práva. Ochrana. Rodiny v núdzi. Maják nádeje.

Abstract: The article approaches poverty and human rights of families in need. Then it presents the application of human rights in helping families in material and social need in the civic association Lighthouse of Hope.
Key words: Poverty. Human rights. Protection. Families in need. Lighthouse of Hope.

Maják nádeje - program tvorivé dielne

Zaujíma vás, aké aktivity vykonávajú členské organizácie Ambrely v organizácie v nízkopríjmových krajinách, zasiahnutých humanitárnou krízou a ovplyvnených nútenou migráciou? Ako možno humanitárnym projektom napomôcť vzdelávaniu sýrskych detí v Libanone? Ako môže slovenská kolednícka akcia Dobrá novina zlepšovať životné podmienky núdznych v druhom najchudobnejšom regióne Ugandy? A ako pomôcť obyvateľstvu Etiópie, ktoré musí utekať do susedného Sudánu pre prebiehajúci vojenský konflikt v tigrajskej oblasti? Ako rieši Moldavsko (s pomocou SlovakAid) posilnenie zamestnateľnosti mladých ako prevenciu pred odlivom mozgov do EÚ? A čo s tým všetkým môže mať video o netolerancii v slovenskom futbale?

Pripojte sa vo štvrtok (11. februára od 18:00 do 19:00) z pohodlia vašich domovov a pozrite si cez Facebook online diskusiuAmbrely s názvom ‚Ako slovenské humanitárne a rozvojové projekty pomáhajú obetiam nútenej migrácie vo svete’. Dozviete sa viac o aktivitách našich členských organizácií v nízkopríjmových krajinách, zasiahnutých humanitárnou krízou a ovplyvnených nútenou migráciou.

Osvetové video Ambrely ukazuje polarizovanej spoločnosti v SR, že tolerancia je fair-play

Minulý týždeň Platforma rozvojových organizácií – Ambrela po uverejnení videa o rozmanitosti cudzokrajných chutí a o rešpekte k ľuďom, pre ktorých sa stalo Slovensko novým domovom, čelila stovkám nenávistných komentárov na sociálnych sieťach. Takéto vyjadrenia netolerancie iba potvrdili, ako dôležité je takéto témy prinášať aj medzi ľudí mimo tzv. ‘mimovládkarskej bubliny’.
Ambrela preto ďalej pokračuje v dobre naštartovanej kampani Tváre migrácie, realizovanej súbežne v siedmich krajinách EÚ. Tento týždeň zverejnila ďalšie osvetové video:

’Tolerancia je fair-play‘ z dielne agentúry Čosi, pričom sa presunula z gastro oblasti do športu. I tam očakáva rozpoluplné reakcie publika, avšak dôležitejšie je otvorenie diskusie a zamyslenie sa nad témou vnímania aj prijímania cudzincov a cudziniek v našej spoločnosti. Poukazuje na to, že nemôžeme donekonečna zvádzať súboj typu: my vs. oni a zameriavať sa na hľadanie odlišností kultúr namiesto nachádzania spoločných čŕt. Nové video zodpovie otázky: ‘ako súvisí slovenský futbal s migráciou; ako tolerantné je Slovensko; aj prečo je tolerancia fair play‘.

Pozrite si diskusiu Ambrely o úspechoch a prekážkach vzdelávania o rozmanitosti cez Facebook, 4. februára od 18:00 do 19:00 z pohodlia vašich domovov.

Viac informácií nájdete na stránkach Ambrely tu: https://ambrela.org/.../diskusia-o-uspechoch-a.../

Za posledných 150 rokov emigrovalo zo Slovenska až milión Slovákov a Sloveniek. V rôznych kútoch sveta našli nový domov a uplatnenie, založili si tam rodiny. Dnes sa vo svete hlásia ku slovenským koreňom až dva milióny ľudí. V súčasnosti tomu nie je inak – naši blízki odchádzajú zo Slovenska za prácou, štúdiom a lepším životom. A tento jav nespomalila ani pandémia Covid-19. Málokedy si uvedomíme, že aj slovenské zdravotné sestry, cestujúce za prácou do Rakúska, sú migrantkami, a naši Erasmus+ študenti kdesi v Španielsku zasa migrantmi. Dnes by ste v každej rodine takto našli nejakú ‘tvár migrácie‘. Tohtoročné sčítanie ľudu nám azda ukáže, koľkí z nás sú migrantmi a migrantkami, a že to nie je žiadna nadávka. Migrujúci Slováci a Slovensky si tiež prajú, aby sa k ním ľudia v zahraničí správali s úctou a rešpektom. Malo by to platiť aj obrátene – k cudzincom a cudzinkám, ktorí zavítali na Slovensko, by sme sa mali správať tolerantne.